V poslednom čase pri rozhodovaní sa, ktorú knihu budem čítať, používam tzv. Lindy efekt.
Lindy efekt hovorí, že aktuálny vek, alebo história nejakej veci, či javu, je s veľkou pravdepodobnosťou polovica jej celkovej životnosti.
Ak má napríklad nejaká firma históriu 100 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou tu bude ešte ďaľších 100 rokov. Ak kresťanstvo existuje 2000 rokov, zrejme tu ešte ďaľších 2000 rokov existovať bude. Ak akciový trh funguje už zhruba 400 rokov, pravdepodobnosť, že bude fungovať ďaľších 400 rokov, je veľmi vysoká.
Netýka sa to, samozrejme, živých bytostí, či konkrétnych výrobkov. Skôr princípov, systémov, spôsobov spolupráce a fungovania, myšlienok. Jednoducho, ak sa niečo osvedčilo v dlhom časovom horizonte, je veľká pravdepodobnosť, že to bude fungovať aj naďalej.
Ako prvý ho v tejto forme opísal matematik Benoit Mandelbrot v knihe „Fractal Geometry of Nature“ a rozvinul ho Nasim Taleb vo svojich knihách The Black Swan a Antifragile.
V „Antifragile“ Taleb píše: „Ak sa nejaká kniha tlačí a predáva už 40 rokov, môžem očakávať, že to takto bude aj ďaľších 40 rokov. Ale, a to je hlavný rozdiel, ak táto kniha prežije ďalšiu dekádu, môžeme očakávať, že zostane v tlači nasledujúcich 50 rokov. Toto jednoduché pravidlo vám povie, prečo veci, ktoré existujú už dlhý čas, nestarnú ako ľudia, ale starnú „naopak“. Každý rok, ktorý uplynie bez toho, aby táto vec zanikla, predlžuje jej dodatočnú očakávanú životnosť. Je to indikátor akejsi robustnosti. A robustnosť nejakej veci je priamo úmerná jej aktuálnemu veku!“
Presne toto bol prípad knihy, o ktorej som písal naposledy – „Little Book of Commonsense Investing„. Jej prvá verzia vyšla v apríli roku 2007, aktuálne je k dispozícii už 10. vydanie a stále sa predáva. A myslím, že sa jej bude dariť aj naďalej.
Ešte lepšie je na tom knižka, ktorú vám chcem predstaviť dnes – Najbohatší muž v Babylone od Georgea S. Clasona.
Pôvodne to bola séria informačných a vzdelávacích letákov, ktoré rozdávali svojim klientom banky a poisťovne. Potom ich autor spojil do knihy, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1926.
Vidíte dobre.
Napriek svojmu veku je to jedna z najlepších kníh o osobných financiách, ktoré som čítal. Jednotlivé pravidlá riadenia peňazí ilustruje na zábavných príbehoch zo starého Babylonu. A navyše sa dozviete kopec zaujímavostí zo života v tomto dávnom meste.
Kniha sa dobre číta a nie je dlhá. Ak chcete dostať svoje financie pod kontrolu a zároveň sa pobaviť, tých pár hodín, ktoré strávite čítaním tejto knižky, bude veľmi dobrou investíciou.
Dobrá správa je, že knihu si môžete kúpiť aj v slovenčine, predáva ju napríklad kníhkupectvo Martinus. A keď ju dočítate, pošlite ju ďalej – venujte ju niekomu, komu by mohla pomôcť s osobnými financiami.
Vrelo odporúčam.
Photo: Amazon
Ja len doplnim ze kniha je super ale trochu viac pre deti…ja som k nej prisiel neskor ale aj tak bola super…ak viete po anglickzly, da sa najst na youtube ako audiokniha
Už som sa kedysi s tou knihou stretol, vtedy ma nezaujala. Teraz som ju zhltol za jedno popoludnie. Cítiť, že ju písali banky – investujte pod dohľadom odborníkov, 100% záruka vrátenia istiny, rozprávkové úroky… ale pri splácaní dlhov o žiadnych úrokoch ani slovo. 🙂
Ale inak dobré čítanie a aj ten historický doslov sa mi páčil.
veru veru … tie uroky boli nadherne, 25% za rok a podobne 🙂 to by sa celkom lahko sporilo 🙂 ta knizka je dost rozpravkova, nic to vsak nemeni na veci, ze ak by si sa podla nej riadil, tak je vacsia sanca, ze nieco usetris ako ked sa budes riadit podla tych otrokov co tam boli atd
Riziko ale tiež bolo vtedy zrejme niekde inde – minimálne žiadne štátom garantované vklady na účtoch v bankách, žiadny fond na ochranu investícií, a keď vás niekto oklamal v inom meste, bol to váš problém
Nazdar Vlado,
vdaka za dalsi tip, pozrel som si to na amazone a kupil Kindle verziu za drobne, tak som zvedavy.
Tip na “Little Book of Commonsense Investing“ bol vyborny !
Teším sa! 🙂