Inflácia a ceny akcií 

Za ostatné 2 mesiace je jednu z najdiskutovanejších tém v oblasti investovania a financií inflácia.

Má to dobrý dôvod.

Inflácia totiž začala stúpať.

Len pre istotu - keď hovorím o inflácii, myslím tým rast spotrebiteľských cien.

V máji tieto ceny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástli až o 5%, čo je viac ako dvojnásobok deklarovaného inflačného cieľa, ktorý si stanovila americká centrálna banka.

Situácia však nie je až taká kritická, ako sa na prvý pohľad zdá. Májové ceny totiž porovnávame s obdobím, kedy bola kríza, spôsobená epidémiou COVID-19 a opatreniami proti nej, v plnom prúde.

To znamenalo zatvorené obchody, služby fabriky a áno, pokles cien. Takto to vyzerá na grafe:

Zdroj: FRED

Graf ukazuje vývoj cien pre mestských spotrebiteľov (nie celé USA) ale pre ilustráciu situácie plne postačuje.

Hovoríme tu o tzv. "Base effect" - základ, s ktorým porovnávame (ceny v máji 2020), bol protipandemickými opatreniami umelo znížený, preto je aktuálny rast "umelo" navýšený. Takáto situácia bude pretrvávať ešte budúci mesiac, potom by sa mala znormalizovať.

Lepšie je pozrieť sa na rast cien za ostatné 2 roky, čím efekt umelo nízkej základne odstránime. V takom prípade je priemerný ročný rast spotrebiteľských cien (za ostatné 2 roky) na úrovni 2,50% ročne.

To je síce tiež relatívne vysoko v porovnaní s minulosťou, no nie je to žiadna veľká kríza.

Takže áno - ceny v USA rastú, no dáta o medziročnej inflácii sú bez adekvátneho kontextu zavádzajúce.

V Európe je situácia oveľa pokojnejšia a medziročný rast spotrebiteľských cien v máji dosiahol 2%.

Zdroj: tradingeconomics

FED tvrdí, že takáto vysoká inflácia je len dočasná, v priebehu pár mesiacov sa ustáli a neplánuje kvôli tomu dvíhať úrokové sadzby.

S týmto názorom zatiaľ súhlasia aj dlhopisové trhy, kde 10 ročná break-even sadzba v priebehu ostatných pár týždňov klesla z 2,50% na 2,32%:

Zdroj: ycharts

Uvidíme, či sa tieto predpovede naplnia.

Bez ohľadu na to sa však dá povedať, že inflácia prichádza, je to len otázka jej výšky. Ako sa pred ňou najlepšie chrániť?

Na túto tému som písal článok relatívne nedávno, no ešte pred reportovaným rastom cien v apríli a máji.

Stále platí, že najlepšou dlhodobu ochranou proti inflácii sú investície do akcií. Jednak máme k dispozícii dostatočne dlhý track record - akcie sú triedou aktív s najvšším dlhodobým reálnym výnosom.

A druhak to má ekonomický zmysel:

Inflácia je rast spotrebiteľských cien, teda cien tovarov a služieb, ktoré si všetci každodenne kupujeme. A väčšinou tieto služby a tovary produkujú nejaké spoločnosti. Rast cien znamená, že ich tržby rastú. Samozrejme, rastú aj ich náklady, ale zvýšené tržby zabezpečujú udržanie ziskovej marže a reálnej úrovne ziskov. A tým pádom aj reálnej hodnoty firmy.

Vďaka tomu je majetok vlastníkov týchto firiem (teda aj investorov ako ste vy a ja) chránený proti inflácii.

Analytici z JP Morgan sa vo svojom ostatnom reporte pozreli na to, ako sa rôzne triedy aktív chovajú v rôznych inflačných režimoch za ostatných 33 rokov (1988 - 2020):

• nízka a stúpajúca inflácia
  
• nízka a klesajúca inflácia
  
• vysoká a stúpajúca inflácia
  
• vysoká a klesajúca inflácia
  

Použili americké dáta a "zlomový bod" medzi vysokou a nízkou infláciou stanovili na 2,50% ročne, čo bola mediánová hodnota rastu cien v danom časovom intervale. Ak teda bola v niektorom roku vyššia ako 2,50% a zároveň vyššia ako v minulom roku, režim bol vysoká a rastúca, ak bola nižia ako 2,50% a nižšia ako v minulom roku, bola nízka a rastúca. A naopak.

Keďže v USA bude tento rok inflácia zrejme vyššia ako 2,50% a vyššia ako minulý rok, pozrime sa, ako sa rôzne triedy aktív chovali v takejto situácii:

Zdroj: JP Morgan Guide to Markets

Takýchto rokov bolo od roku 1988 rovných 10 a akciám sa v nich darilo veľmi dobre.

A čo v prípade, že sa budúci rok situácia naozaj stabilizuje a inflácia mierne poklesne?

Zdroj: JPMorgan Guide to markets

Takáto situácia je pre akcie z vyššieuvedených scenárov najlepšia.

Ak chcete svoj majetok efektívne a jednoducho ochrániť pred infláciou, musíte mať jeho podstatnú časť rozumným spôsobom zainvestovanú v akciách.

Samozrejme, nefunguje to tak vždy, za každých okolností, každý rok či každú dekádu.

Dôležité sú aj iné faktory - aktuálne ohodnotenie akcií, výška úrokových sadzieb, stav eknomiky a hlavne očakávania budúceho vývoja inflácie a úrokových sadzieb.

Relatívne nízka inflácia nepredstavuje pre akcie žiaden problém. No vysoký rast cien, povedzme blížiaci sa, či prekračujúci hodnotu 10% ročne, je ničivý pre ekonomiku, pre ľudí a tým pádom aj pre akcie.

V rokoch 1966-1981 dosiahli americké akcie priemerný ročný výnos 6%, čo vôbec nie ej zlé. No inflácia v rovnakom čase bola približne 6,80% ročne. Takže investori reálne prichádzali o takmer 1% ročne. Toto obdobie, primárne v 70 rokoch minulého storočia bolo charakterizované vysokou infláciou, ktorú sa podarilo centrálnej banke skrotiť až masívnym zdvihnutím úrokových sadzieb.

Takisto roky 2000 až 2008, charakterizované dvomi masívnymi prepadmi na akciových trhoch, neboli k investorom prívetivé. Nominálne výnosy (opäť americké akcie) boli -3,60% ročne a inflácia dosiahla 2,90% ročne. Celkovo tak investori v tomto čase prichádzali v reálnom vyjadrení až o 6,50% ročne.

Tieto časové intervaly sú samozrejme vybraté tak, aby ukázali reálne akciové výnosy v čo najhoršom svetle. No je dôležité si uvedomiť, že hoci sú akciové investície najlepšou ochranou proti inflácii, sú obdobia, kedy to nefunguje.

Cieľom však nie je odhadnúť, kedy takéto obdobie bude, akcie tesne pred tým, ako začne, predať. A potom, tesne pred tým, ako takéto obdobie skončí, akcie znova nakúpiť. To sa konzistentne nedá robiť a ak sa o to aj niekto snaží väčšinou to nedopadne dobre.

Oveľa lepší spôsob je investovať tak, aby ste maximalizovali pravdepodobnosť dosiahnutia svojich finančných cieľov a zároveň boli schopní zvládnuť obdobia, v ktorých sa vašim investíciám nebude dariť až tak dobre, no ktoré však nevyhnutne prídu.