fbpx
.st0{fill:#FFFFFF;}

Prichádza inflácia? Treba sa báť? A ako sa chrániť? 

 22 marca, 2021

By  Vladimir

Správy o príchode (hyper) inflácie, spôsobenej "tlačením peňazí centrálnymi bankami", sa s väčšou či menšou intenzitou, objavujú už 11 rokov. 

Inflácia však, na rozdiel od nich, nie.

Hlavným dôvodov je nepochopenie šíriteľov týchto myšlienok, ako funguje QE (quantitative easing - kvantitatívne uvoľňovanie), ako funguje bankový systém, a tak celkovo ako to chodí v ekonomike.

Pritom by stačilo, aby vytiahli hlavy zo svojich 50 rokov starých ekonomických kníh, a pozreli sa napr. do Japonska, kde QE  funguje 30 rokov, a žiadnu infláciu nevytvorilo.

V dnešnom článku budem hovoriť o nasledovnom:

  • prichádza inflácia?
  • aká vysoká bude?
  • ako sa pred ňou najlepšie chrániť?

Aká vysoká bude inflácia

Hlavná príčina, pre ktorú QE nespôsobuje (nespôsobilo) infláciu je, že QE nevytvára žiadne nové finančné aktíva. Je to len jednoduchý swap jedného typu aktív v súvahe bánk (vládneho dlhopisu) za iný (bankové rezervy). Nevznikne tým nový prílev likvidity do ekonomiky.

To urobia až banky, poskytovaním úverov a následným vytváraním depozít. Banky však z rôznych dôvodov objem poskytnutých úverov nijako zásadne nenavyšovali a tým pádom sa do ekonomiky nedostávala nová likvidita.

Už dlho neplatí tvrdenie, že čím vyššia peňažná zásoba, tým vyššia inflácia:

M2 rastie primárne kvôli tomu, že rastie ekonomika (hlavnú časť peňažnej zásoby vytvárajú komerčné banky poskytovaním úverov). A jej rast evidentne nespôsobuje infláciu.

Ako píše ekonóm Barry Ritholz:

Inflácia vzniká vtedy, keď sa objaví jeden alebo viacero faktorov, ktoré tlačia ceny nahor. Často je to rast miezd, ktorý spôsobí rast cien tovarov a služieb, čo sa prefiltruje aj do ekonomiky (60-te roky minulého storočia). Niekedy, kombinácia slabnúceho dolára a rastúcich cien komodít pošle ceny vstupov vyššie, čo odštartuje inflačnú špirálu (70-te roky minulého storočia). Po tretie, niekedy sa kapitál môže stať taký lacný, že pošle ceny čohokoľvek oceneného v amerických dolároch hore (začiatok tohto tisícročia).

No inflácia nie je nevyhnutná. Za ostatných 50 rokov sa objavuje veľa protichodných síl, ktoré tlačia ceny, naopak, dole.

  • Technológie, ktoré vytvárajú masívne úspory z rozsahu (economies of scale), hlavne v digitálnych produktoch ako je software
  • Robotizácia/Automatizácia, vďaka ktorej vzniká viac tovarov a výrobkov pri nižších cenách
  • Globalizácia, ktorá posiela výrobu  do najlacnejších regiónov, čo znižuje ceny výrobkov a služieb

Dané do kontextu - inflácia je periodická, spôsobená konkrétnymi udalosťami. Deflácia je konzistentná, je to kľúčová črta modernej ekonomiky. Žijeme v dobe deflácie, prerušovanej občasnými výstrelmi inflácie.

Preto je strach z inflácie s veľkou pravdepodobnosťou prehnaný, napriek nízkym úrokovým sadzbám a veľkému fiškálnemu stimulu.

Po kríze na začiatku roka 2021 vlády zmenili prístup a spustili masívny fiškálny stimulus - navýšením svojho dlhu získali peniaze, ktoré použili na boj proti pandémii, na podporu ľudí a firiem, ktorí kvôli protipandemickým opatreniam prišli o príjmy, príp. na iné nové projekty.

Vďaka tomu sa peniaze dostanú na účty ľudí, ktorí ich môžu reálne minúť.

To, spolu s pokračujúcou monetárnou podporou centrálnych bánk, má konečne kapacitu nejakú infláciu priniesť.

Spotrebitelia však nezačali míňať viac (tieto platby vo veľkej miere len nahradili výpadok príjmov, spôsobených opatreniami proti pandémii). Hlavný efekt bol nárast miery úspor. No a niektorí časť peňazí použili na špekulácie na akciových trhoch či s kryptomenami. 

Mnohí sa obávajú, že rast úspor vytvára takzvanú odloženú spotrebu. A akonáhle sa opatrenia uvoľnia, ľudia začnú míňať "ako divý" a to spôsobí infláciu. Zatiaľ to tak však nevyzerá:

Zdroj: FRED

Retailová spotreba v USA sa nijako neobmedzuje.

Retailové predaje v eurozóne sa v januári v reakci na zhoršujúcu sa situáciu a znovuzavádzanie opatrení prepadli, no menej ako v marci 2020. A ich návrat v nasledujúcich mesiacoch infláciu takisto nespôsobil.

Podobne to vidí aj profesor Jeremy Siegel:

V roku 2021 sa v (americkej) ekonomike objaví inflácia.

Rozhodne neočakávam hyperinfláciu, dokonca ani vysokú jednocifernú infláciu. Ale verím, že inflácia bude výrazne vyššia ako 2%, ktoré má FED stanovené ako cieľ, a bude to tak niekoľko rokov.

To koniec-koncov pripúšťa ja šéf FEDu Jay Powell, ktorý povedal, že ak inflácia mierne prekročí ich cieľ, nebude mu to vadiť.

Aktuálne inflačné očakávania na najbližších 10 rokov, na základe tzv. break-even sadzieb, sa pohybujú od 1% v eurozóne po cca 2,5% v USA.

Rozumné očakávania inflácie na tento a budúci rok sa pohybujú od 3 do 5%. Takže žiadna katastrofa.

Nekoná sa (opäť) žiadny Weimar, žiadne Zimbabwe, ani Venezuela.

Treba sa inflácie báť?

Nie.

Inflácia vo vyššieuvedených intervaloch, trvajúca pár rokov, môže mať na ekonomiku aj veľmi pozitívny vplyv. Minimálne kvôli tomu, že spôsobí rast úrokových sadzieb a potenciálne znormálnenie tvaru úrokovej krivky (dlhšie sadzby vyššie ako kratšie sadzby) zvýši ochotu bánk poskytovať úvery, čo naštartuje ekonomický rast. A to je pozitívne pre všetkých.

Na osobnej úrovni je to samozrejme trocha iné, no väčšina z nás je proti inflácii veľmi dobre "zahedgovaná".

Inflácia nás ohrozuje 2 spôsobmi - znižuje naše disponibilné príjmy a znižuje hodnotu nášho majetku.

Z hľadiska príjmov mám pre vás dobrú správu - mzdy majú tendenciu rásť spolu s infláciou.

Priemerná mzda na Slovensku v rokoch 2010 - 2020 rástla o 3,95% ročne (zo 769 na 1133 EUR mesačne). Inflácia v rovnakom období bola 1,69% ročne.

Medzi rokmi 2000 - 2020 rástla priemerná mzda na Slovensku o 5,63% ročne (z 379 na 1133 EUR mesačne). Inflácia v rovnakom období dosiahla úroveň 3% ročne.

Ako si proti inflácii chrániť majetok?

Väčšina Slovákov vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. A táto nehnuteľnosť zároveň tvorí najväčšiu časť ich majetku.

Pre rast hodnoty ich majetku to nie je ideálne, no z hľadiska ochrany pred infláciou to nie je žiadna katastrofa. Ceny nehnuteľností totiž majú dlhodobú tendenciu rásť minimálne o úroveň inflácie.

Od rku 2010 do roku 2020 rástla priemerná cena bývania za meter štvorcový o 3,29% ročne (pri inflácii v rovnakom období na úrovni 1,69%)

Nie je to žiaden zázrak, ale o reálnu hodnotu s veľkou pravdepodobnosťou neprídete.

No to nie je všetko.

Väčšina z nás totiž financuje kúpu nehnuteľnosti úverom. A z hľadiska inflácie je to úplná bomba.

Reálna hodnota splátky vášho úveru totiž "vďaka" inflácii časom klesá. Pri inflácii 3% ročne a splátke úveru 500 EUR mesačne jej reálna hodnota za 10 rokov klesne na 328 EUR (v dnešných peniazoch) a za 20 rokov na 96 EUR.

Takže úplne obyčajná kúpa domu na úver, v prípade, že si nekúpite príliš veľkú/drahú nehnuteľnosť a nezoberiete si príliš veľký úver a zafixujete si úrokovú sadzbu na čo najdlhšie obdobie, je veľmi dobrá ochrana vášho majetku aj vašich príjmov proti inflácii.

Rast cien nehnuteľností chráni hodnotu vášho majetku a reálny pokles hodnoty splátky úveru, spolus reálnym rastom príjmu, zvyšuje váš reálny disponibilný príjem.

Bez toho, aby ste museli skákať saltá a rozmýšľať, či si máte kúpiť zlatú tehlu, bitcoin, van gogha alebo nejaký nesmierne drahý .jpg súbor.

Ak chcete, tak s malou časťou vášho majetku (2-3% čistej hodnoty) sa môžete vyblázniť.

Ale proti inflácii sa dá hedgovať oveľa jednoduchšie a inteligentnejšie.

Čo robiť s úsporami navyše

V prvom rade treba posplácať všetky ostatné úvery okrem hypotéky a vytvoriť si na bežnom/termínovom účte dostatočne vysokú železnú rezervu. Nešetrite na nej, hoci nenesie žiadny výnos a jej hodnota kvôli inflácii bude časom klesať. Úloha železnej rezervy nie je prinášať výnos ale chrániť vás pred nečakanými udalosťami. A ušlý výnos je cena za túto ochranu, ktorú má zmysel zaplatiť.

Všetky ďaľšie úspory treba nvestovať do aktíva s najvyšším dlhodobým výnosom - do akcií. Pretože tie ponúkajú najlepšiu ochranu proti inflácii.

A sú za tým solídne ekonomické dôvody, prečo je to tak.

KURZ O INVESTOVANÍ PRE MALÝCH INVESTOROV - PERFEKTNÉ PORTFÓLIO

Vzhľadom na veľký záujem čitateľov naučiť sa rozumne investovať som vytvoril online kurz, ktorý vás systematicky prevedie všetkými krokmi, dôležitými pre úspešné investovanie. Kurz sa volá "Perfektné portfólio" a pokrýva všetko od nastavenia investičných cieľov, cez riadenie rizika, alokácie do jednotlivých typov aktív, výber fondov a brokera, až po pravidlenú údržbu a rebalansovanie portfólia.


Obsahuje všetko dôležité pre úspešné investovanie a dosiahnutie vašich finančných cieľov.


Zjednodušene: inflácia znamená rast cien tovarov a služieb, ktoré si každodenne kupujeme. Tieto tovary a služby nám poskytujú firmy, ktoré vďaka tomu majú vyššie zisky (pri miernej inflácii firmy zvládajú zvyšovať ceny svojich výstupov rýchlejšie ako im rastú ceny vstupov). Preto rastie ich cena. A preto je to dobrá investícia.

Záver

  • inflácia (zrejme) tento rok príde
  • ale nebude nijako zásadne vysoká (3-5%)
  • potrvá to možno pár rokov
  • nebude to žiadna katastrofa
  • ak máte kúpenú nehnuteľnosť na úver, ste voči inflácii veľmi dobre zahedgovaní
  • váš ďalší majetok pred infláciou ochráni jeho jednoduché, rozumné a lacné investovanie do globálnych akcií
  • nepočúvajte ľudí, ktorí sa (nielen) v otázke inflácie mýlia už 11 rokov

Napíšte svoj názor:

  • Japonsko, nie je najlepsim prikladom. Nie je totiz QE ako QE. Pokial QE1 az QE4, podobne ako v Japonsku koncili vacsinou na rezervach bank a na financnych trhoch, sucasne QE vo velkej miere konci v realnej ekonomike (helicopter money) a teda moze mat vplyv na inflaciu, tak ako je podana v clanku. Zaujimave citanie o Japonsku, odporucam:
    https://www.lynalden.com/economic-japanification/

  • Je pravda, ze QE nie je tlacenie penazi, ale moze tak skoncit ak bude vlada a CB kooperovat 🙂

    Japonsko podla mna nie je velmi dobry priklad pri komplexnom pohlade. Ano, nemaju tam hyperinflaciu ale poslednych 30 rokov ich ekonomika stagnuje. A to sa o Japonsku kedysi myslelo, ze bude popri USA dalsia svetova mocnost.

    Dalsie kolo QE zrejme bude tlacit ceny aktiv nahor, ale mam obavu, ze za cenu ekonomickej stagnacie.

  • Mám iný pohľad na infláciu:

    Pôvodná Fisherová rovnica je podľa môjho názoru stále platna: M x V = P x T.
    M – množstvo peňazí
    V – rýchlosť obehu
    P – ceny
    T – množstvo transakcií, ktoré používajú preniaze (tovary, služby, finančné transakcie a pod.

    Ak prudko zvýšime M (QE), mali by pri neproporčnom raste T narasť P – teda ceny. Teda inflácia.

    Ty meriaš (aj iní) infláciu ako rast cien tovarov a bežných služieb. Teda infláciu nevidíš, lebo cena chleba nerastie.
    Ja meriam infláciu ako rast cien tovarov, služieb a napríklad akciových trhov. Ja tam vidím infláciu.

    Dôvod na to mám ten, že ak:
    1. zoberiem z QE miliardu a nalejem ju do finančných trhov – napríklad do akcií cukrárenskej firmy Orion, infláciu podľa teba nemám. Ale cena akcie odstrelí strop, teda je to inflácia.
    2. ak zoberiem z QE miliardu a dám to ľuďom, aby si kúpili jojo cukríky, podľa mna jojo cukríky budú mať extra zaujímavú cenu. Teraz to bude inflácia aj pre Teba.

    Iná metodika, iný pohľad na infláciu.

    Záver:
    – Ak by v minulosti ekonomia nezmenili meranie T na meranie iba HDP, kde logicky rast finančných trhov nie je, tak by sme mali nameranú infláciu.
    – príklad s cukríkmi ukazuje, že neproporčne veľa peňazí vždy urobí infláciu. Vidí to len ten, kto nepozerá IBA na cukríky.
    – teda inflácia tu je, ale napríklad v akciovom trhu, čo mne vyhovuje, lebo inflácia je pre akcie dobrá – ty hovoríš, že zlá. Ale obaja na tom zarábame :-).

    Je to môj názor a môžem sa aj mýliť.

    • Podľa mňa tu máme (myslím my dvaja) fundamentálny rozpor v tom, čo je inflácia a prečo ju meriame. Prapôvodný zámer sledovania inflácie je merať, ako sa vyvíja životná úroveň ľudí na nejakom menovom teritóriu.

      A pri takej definícii je podľa mňa nezmysel zahŕňať tam finančné aktíva. Pretože ich nekonzumuješ. A ak ich nemáš, rast ich cien ťa netrápi, a ak ich máš, rast ich cien ZVYŠUJE tvoju životnú úroveň. Zahrňať ich tam je v úplnom protiklade s tým, čo chceme meraním inflácie dokázať.

      Myslím, že ani Fishera nenájdeš hovoriť o tom, že do P by bolo treba zahrnúť ceny finančných aktív. Ak áno, pošli prosím citáciu.

      Vzniklo to tým, že kopec old school ekonómov nechápe, prečo sa inflácia neobjavuje, keď oni predsa majú takýto vzorec. A namiesto toho, aby začali pátrať po tom, ako to v reálnej ekonomike skutočne funguje, tak začínajú hľadať akúkoľvek barličku – čokoľvek čoho ceny rastú a potom víťazoslávne tvrdia, že aha, tu je tá inflácia, napriek tomu, že to nemá žiadnu logiku a je to v rozpore s realitou.

      Ale povedzme, že budeme hrať túto hru. Povedz mi prosímťa, akým procesom sa presne miliarda z QE dostane do akcií cukrárenskej firmy Orion?

      • 1. V svojom príspevku som to presne napísal – iná metodika. Pre mna je inflácia rast cien. Pre teba inflácia rast cien rožkov. Preto QE tebe infláciu nezvyšuje a mne áno. To isté s bytmi v BA. Ja hovorím, že to je inflácia, lebo ich ceny rastú. Ty povieš, že nie, lebo byty nekonzumujem. Ok. Ja s tým súhlasím.
        2. Podľa Teba sa meria iba to, čo vplýva na životnú úroveň a vlastním to? Teda ak akcie vlastním a ich cena rastie, tak to zvyšuje moju úroveň a ak nevlastním, tak nie a nemusím to merať? Teda ak nejem kukuricu a tak ju nemusím merať v spotrebnom koši, ale sused musí? Teda inflácia je individuálna pre každého z nás? To som nepochopil.
        3. Fisher hovorí, že do T zahrnaš všetky transakcie uskutočnené peniazmi.
        Tu je zdroj, aj ked uznávam, že wikipedia, ale ja som to čítal knihe – https://en.wikipedia.org/wiki/Irving_Fisher.

        4. Do P zahrnaš ceny toho, čo je T. Inak by to nedávalo zmysel. Ak v T nemáš jablká, P neobsahuje ceny jablk. Ak v T nemáš všetky transakcie, ktoré sa týkajú penazí – napríklad akcie, tak potom logicky P nemôže obsahovať tieto ceny. Inak by rovnica nebola rovnica.
        5. S otázkou, ako QE zvýši ceny akcie Orion si ma dostal. Teda ak nenarážaš na to, že Orion sa neobchoduje na burze, lebo to bol iba príklad.
        Samu definíciu QE a to, čo hovorí hociktorá CB o QE ja chápem tak, že kupuje bondy a iné assets na trhu a dúfa, že komerčné banky za tieto peniaze a ich klienti cez ďalšie úvery, ktoré QE umožní komerčným bankám zvyšovať budú kupovať iné aktíva – ideálne viac riskantné. Alebo začne robiť vyššiu formu zábavy a rovno kupuje sama risky assets. Alebo máš info, že to robia inak?

        Späť k príkladu – napríklad takto – ECB kúpi od Tatrabanky dlhopisy Talianska a Tatrabanka za tieto peniaze kúpi akcie Orion. Alebo teda po správnnosti kúpi akcie Nestlé na neviem jakej burze v neviem akom ETF alebo indexe ETF, v ktorom to Nestle je – ak je.

        • re 1 to je podľa mňa veľmi kreatívna definícia inflácie, ktrá, ako som písal, ide proti jej zmyslu. Dalo by sa diskutovať pri cenách bývania. Pri cených finančných aktív je to podľa mňa no go.

          re 2 kukurica a finančné aktíva sú totálne rozdielne zvieratá a nemôžeš to takto porovnávať. finančné aktíva sa nedajú skonzumovať. kukurica áno.

          re 4 Fisher napísal rovnicu pred 100 rokmi, kedy obchodovanie s finančnými aktívami bolo panským huncútstvom. Kontext, kontext.Dnes sme inde. Ešte raz – ceny finančných aktív tam podľa mňa nepatria, pretože sa nedajú skonzumovať.

          re 5 toto je najdôležitejšia vec v celej tejto debate. Nie, TB si nemôže za bankové rezervy nakúpiť akcie Orionu, ani Nestle. Nakladanie s rezervami je veľmi obmedzené – môže ich “použiť” na poskytnutie úveru, alebo realizáciu platby, potenciálne ich môže zainvestovať do veľmi bezepčných štátnych dlhopisov. To je všetko. Preto je tvrdenie, že peniaze z QE končia v akciách z veľkej časti nepravdivé. Nemajú ako.

          • 1,2,4 – iný pohľad. Menej zaujímavá diskusia. V podstate ty tvrdíš, že ak CB vytvorí QE a nasype to na trhy, nespôsobí to infláciu. Teda kde tie peniaze skončia? Lebo ak nebude inflácia nikde, tak sa musia vypariť. Lebo niekde sú. Teda CB ich majú evidencií.

            5 – TB si za bankové rezervy kupovať akcie nemôže. To žiadna banka. Ale to ja ani netvrdím, predpokladám, že si ma obvinil z nepozornosti.

            QE je niečo iné. Preto som písal, že si ma prekvapil.

            QE nie je tvorba cashu alebo bank reserves. Ale CB kupuje na !!!open market!!! bonds a assets. A sami hovoria, že chcú vplývať na ceny aktív. Tu je príklad, ako Bank of England vysvetluje, že ak kúpi od penzíjneho fondu za milión bondy, tak penzíjny fond má milion na kupu niečoho iného. žiadne bankové rezervy.

            Tu je priamy link na centrálnu banku Británia – https://www.bankofengland.co.uk/monetary-policy/quantitative-easing.

            Lepšie to neviem vytvetliť, ako oni – doštudovať a nezavádzať.

          • Takže si si pozrel 30 sekundové video a máš naštudované. A ja zavádzam. A mám sa doučiť. Super. OK.

            QE je komplikovaná vec každá CB to robí trocha inak. FED ho robí primárne s členskými bankami a vymieňa dlhopisy za rezervy. Tie sedia v banke a použitie tak ako som písal. Ale robia open market operations aj s inými účastníkmi, ako sú banky, tak ako BoE.

            Pension funds aj poisťovne majú striktne dané pravidlá, akým spôsobom môžu investovať a nie sú schopné ich svojvoľne meniť. Preto ak predajú centrálnej banke vládne bondy, z veľkej väčšiny za tieto peniaze môžu nákupiť zase len bondy, nie akcie apple.

            Ale – pension fund drží svoj bond u depozitára, čo je banka, a má voči banke naň pohľadávku. Keď predá bond CB, tá zaň dá banke bankové rezervy (aha!) a banka vytvorí voči nim pre pension fund depozit (namiesto pohľadávky na bond).

            Samozrejme, CB nakupujú aj korporátne bondy ale to len v malej miere.

            Takže peniaze z QE sedia v bankových rezervách a do ekonomiky sa dostanú, že keď banky poskytnú nejaké úvery. Alebo banka kúpi vládny bond, taký istý, ktorý predtým CB stiahla z trhu svojim nákupom.

            Alebo sú na depozitoch, ktoré majú pension funds alebo posťovne v bankách a tie za ne vo veľkej miere môžu kúpiť zase len vládne bondy, ktoré predtým CB stiahla z trhu.

            Peniaze, ktoré vlády takto zíkajú môžu použiť podľa svojho uváženia, alebo vládnych programov, ale nenakupujú za ne akcie apple.

            re: “netvrdím, že TB si môže za bankové rezervy kúpiť akcie”:

            toto si napísal:

            “ECB kúpi od Tatrabanky dlhopisy Talianska a Tatrabanka za tieto peniaze kúpi akcie Orion. Alebo teda po správnnosti kúpi akcie Nestlé na neviem jakej burze v neviem akom ETF alebo indexe ETF, v ktorom to Nestle je – ak je.”

            Ak Tatrabanka predá ECB dlhopis Talianska, dostane zaň bankové rezervy. Za tie si nemôže kúpiť akcie Orion, ani žiadne iné akcie.

            Nechajme to. Prečo by sme si mali kaziť taký pekný deň? Viac o QE pozri napr. sem:

            https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2397992

          • Tak už si den nepokazíme, lebo u mna je už večer 🙂
            Myslím, že sme sa zbytočne zamotali.

            Ja som hovoril, že ak Tatrabanka vlastní dlhopis – (ona sama, nie TAM alebo nejaká DDS, ktorej robí správcu), tak za neho dostane na konci “cash”. Inak by to nerobila. Ak chce za to niečo kúpiť iné, sú jej rezervy zbytočné, lebo to vie použiť iba vo vzťahu s CB. Nevie kúpiť za to iný bond z inej banky. Teda aspoň ako si to pamatám, že bank reserves sa nedajú na to použiť (okrem nových úverov pre plebs.). Lebo za rezervy by dostala podobný úrok od CB, ako má yield z bondu, takže je to pre nu zbytočná operácia. AK sa teda nechce zbaviť toxického dlhopisu. Iba ak by chcela pomôcť CB :-).

            Pýtal si sa, ako sa dostane QE ku konkrétnej akcii. Tak som ti napísal príklad.

            Ty hovoríš, že penzijný fond ak vlastní dlhopis a predá ho CB, zmeni sa to na rezervy. S tým úplne súhlasím, lebo inak to nejde keďže pokiaľ viem, penzijné fondy nemôžu robiť obchody s CB. Ale nakoniec aj tak penzijný dostane “cash” vo forme vkladu v banke.

            Ja viem, že FOMC bude tvrdiť, že nezvyšujú množstvo peňazí v obehu. Ale keď porovnáme total assets FED a exceed reserves od komerčných bánk, ktoré majú navyše vo Fede, tak je tam diera cca 3 bilióny. A to bud banky použili ako requ. reserves na požičky, čo sa mi nechce veriť. Podla mna časť nakúpil Fed priamo – MBS a pod.

            V každom prípade je to teraz jedno. O chvílu to bude každá CB predávať postupne po častiach späť, aby zastavili infláciu o ktorej hovoríš ty. O akcie sa nebojím, ale uvidíme, či to urobia správne s tými dlhopismi.

  • Zdravim, dakujeme za clanok. Bolo by fajn z mojho pohladu tozumiet tomu, ako funguju banky, uvery, uroky, inflacia, ceny, mzdy, nezamestnanost, regulatori, a celkovo ekonomika. Citim, ze je to tema na dlhsie, ale aby si to clovek vsetko vedel poskladat, potrebuje tomu rozumiet komplexne. Resp. aspon mna to velmi zaujima. Vy ste to aj v texte naznacovali, ale myslim ze nie uplne pre laicku verejnost. Ako sa v tom celom ma bezny clovek zorientovat? Dakujem za reakciu.

  • Zdravim,
    Reálna hodnota splátky vášho úveru totiž “vďaka” inflácii časom klesá. Pri inflácii 3% ročne a splátke úveru 500 EUR mesačne jej reálna hodnota za 10 rokov klesne na 328 EUR (v dnešných peniazoch) a za 20 rokov na 96 EUR.

    Takže úplne obyčajná kúpa domu na úver, v prípade, že si nekúpite príliš veľkú/drahú nehnuteľnosť a nezoberiete si príliš veľký úver a zafixujete si úrokovú sadzbu na čo najdlhšie obdobie, je veľmi dobrá ochrana vášho majetku aj vašich príjmov proti inflácii.

    Moja otazka je, ako si zafixujem sadzbu na 20 rokov, popripade aj viac, ktora banka to ponuka? kedze je to spomenute v clanku, inac vyska splatky porastie aj s inflaciou a uz je po hedzingu.

    • Dôležité bude, ako na takúto infláciu zareagujú úrokové sadzby. Myslím, že pôjdu hore už v predstihu. PRvá reakcia bude zrejme pokles, ale potom sa zistí, že sa s tým dá fungovať a v priebehu času sa akcie znormalizujú.

      • Ahoj Vlado, ďakujem za super článok. Rozmýšľam nad tým, čo sa udeje ak pôjdu sadzby hore a či je vôbec možné, aby išli na normálne trhové úrovne, vzhľadom na súčasný stav vládneho a privátneho dlhu. Nestojí pred centrálnymi bankármi dilema, či pochovajú menu, alebo dlhodobý ekonomický cyklus? Ak ponechajú úroky nízko, kto im bude kupovať ten nový dlh? No ale ak ich prispôsobia inflácií, bude svet schopný splácať úroky existujúcich dlhov? Alebo začnú vlády šetriť? Kto potom potiahne HDP? Keď si to spájam, tak v najlepšom prípade mi to vyjde tak, že sa bude bublina ďalej nafukovať, reálne sadzby budú dlhodobo záporné a centrálne banky budú čoraz väčšími vlastníkmi dlhov sveta. Stock market bude nominálne možno ďalej rásť, reálne klesať. Ale dokedy? A prečo by to malo ďalej takto pokračovať? 🙂

  • Dobrý deň Vlado, rozumiem z článku, že inflácia má pozitívny vplyv na akcie. Na druhej strane píšete, že spôsobí rast úrokových sadzieb. Keď sa FED dotkne sadzieb smerom nahor, bude to jasná korekcia…Alebo sa mýlim?

    • Dôležitý bude ajspôsob komunikácie. Momentálne hovoria, že so sadzbami hýbať nebudú. No FED určuje krátke sadzby (na dlhé má vplyv pomocou nákupov/predajov dlhopisov. Ale ak sa objaví inflácia, myslím, že dlhé sadzby pôjdu hore, aj keď fed bude krátke sadzby držať nízko. Prvá reakcia asi bude pokles, ale časom zistíme, že vieme fungovať aj s takýmito sadzbami (ak bude zodpovedajúca inflácia) a situácia sa znormalizuje. Hlavný dopad bude vtedy hlavne na rastové akcie a iné uletené aktíva.

  • {"email":"Email address invalid","url":"Website address invalid","required":"Required field missing"}

    Enter your text here...

    Mohlo by vás tiež zaujímať:

    Pridajte sa k viac ako 3.900 registrovaným čitateľom.

    Zaregistrujte sa a okrem pravidelného email Investičného Newslettera s radami, tipmi a nástrojmi pre lepšie inevestovanie získate  zdarma návod "Ako investovať rozumne, jednoducho a lacno".

    • 16 krokov k lepšiemu investovaniu
    • Čo robiť, ale aj čo nerobiť
    • Plus pravidelný prísun zaujímavých info a tipov, ktoré na blogu nezverejňujem
    >