3. pilier – ako si vybrať vhodný fond

Dôchodkový systém na Slovensku sa skladá z 3 častí – štandardný štátny dôchodok, vyplácaný Sociálnou poisťovňou, starobné dôchodkové sporenie (volá sa tiež kapitalizačný, alebo 2. pilier) a doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).

Kým prvý, resp. kombinácia prvého a druhého piliera je povinná pre každého, 3. pilier je dobrovoľný. Dnes sa pozrieme na to, pre koho má sporenie v 3. pilieri zmysel a ako si vybrať vhodný fond.

Aké sú výhody sporenia v 3. pilieri

  • Príspevok zamestnávateľa. Toto je najväčší ťahák tretieho piliera, sporitelia v podstate dostávajú peniaze zadarmo.
  • Daňové zvýhodnenie. Príspevky v sume 180EUR ročne sú oslobodené od dane, čím môžete ušetriť na dani okolo 34 EUR za rok.
  • Úspory sú vaše, teda podobne ako v 2. pilieri v prípade úmrtia sporiteľa sú predmetom dedenia

Všetko dobré je ale na niečo zlé, takže

Aké sú nevýhody sporenia v 3. pilieri

  • Obrovské, neskutočne vysoké poplatky – 1,40% ročne plus 10% zo zhodnotenia! A to už môžeme hovoriť o pokroku, pretože ešte v roku 2013 boli priebežné poplatky 2,34%!
  • Výnosy podliehajú dani z príjmu.
  • Nízka likvidita – k peniazom sa dostanete až v čase, keď vám vznikne nárok na dôchodok z 1. piliera.

V akých fondoch sa dá sporiť

Sporenie v 3. pilieri ponúkajú 4 doplnkové dôchodkové spoločnosti: AXA, NN Tatry-Sympatia, Stabilita a DDS Tatra banky, a.s. Každá spoločnosť ponúka niekoľko fondov – rastový, vyvážený, konzervatívny, indexový, výplatný. V tomto článku sa výplatnými fondami, z logických dôvodov, nebudem zaoberať.

Pozrime sa, aké fondy teda máme k dispozícii a aké výsledky sa im darí dosahovať:

 

 

Aktuálne fondy, ktoré DDS-ky ponúkajú, nemajú zatiaľ príliš dlhú históriu, no aj tak môžeme povedať, že v porovnaní s benchmarkovým ETF-kom, resp. konzervatívnou stratégiou KKIS (viac o nej si prečítajte tu) doplnkové dôchodkové fondy dosahujú katastrofálne výsledky.

Jediné, čo ich investorov zachraňuje, sú príspevky od zamestnávateľov.

Takto by vyzerala hypotetická hodnota účtu po 5-ročnom jednorazovom zainvestovaní 10.000 EUR (príspevok sporiteľa) do jednotlivých fondov, za predpokladu, že zamestnávateľ prispieva rovnakú čiastku ako sporiteľ, teda ďalších 10.000 EUR:

 

 

Výpočet je trochu zjednodušený, pretože neberie do úvahy daňovú výhodu pre sporiteľa, ani pre zamestnávateľa. Zároveň tiež nepočíta so zdanením výnosov na konci sporenia. Na ilustráciu však postačí.

V prvom stĺpci vidíme hodnotu účtu sporiteľa po piatich rokoch, v druhom stĺpci je hodnota tej istej investície do benchmarkového fondu.

Sporenie v DDS dopadlo vo všetkých fondoch výrazne lepšie ako benchmark. No iba kvôli tomu, že príspevky zamestnávateľa zdvojnásobili investovanú sumu.

Ako by to dopadlo, ak by celá investícia, teda príspevok sporiteľa aj zamestnávateľa, išla do benchmarku, vidíme v treťom stĺpci.

Štvrtý stĺpec ukazuje rozdiel medzi hodnotou, ktorú by celá investícia dosiahla v benchmarku oproti tomu, akú hodnotu dosiahla v DDS. Rozdiel medzi nimi je “pridaná” hodnota, ktorú priniesla DDS.

Primárnym dôvodom sú samozrejme obrovské poplatky, ktoré si DDS vo fodnoch účtujú, ako aj zrejme nie optimálny spôsob investovania.

S čistým svedomím môžeme skonštatovať, že 3. pilier je kolosálnym mrhaním peňazí zamestnávateľov. No keďže tých to, aspoň zatiaľ, netrápi, okrem DDS z 3. piliera profitujú aj sporitelia.

Pre koho je 3. pilier vhodný

Jediný, naozaj jediný dôvod vstupu do 3. piliera je príspevok vášho zamestnávateľa. No výška jeho príspevku musí byť minimálne polovica príspevku sporiteľa.

Zároveň by ste do 3. piliera mali investovať len toľko, aby ste získali maximálny príspevok zamestnávateľa. Všetko navyše je zbytočné mrhanie peňazí a sú lepšie spôsoby, ako tieto peniaze investovať.

V prípade, že je to menej, do 3. piliera nevstupujte a ak ste už vstúpili, tak ho zrušte. To isté platí pre všetkých, ktorým zamestnávateľ neprispieva. Rovnako ak ste podnikateľ alebo živnostník.

Ktorý fond si vybrať

DDS ponúkajú niekoľko druhov fondov – rastové, vyvážené, konzervatívne a jeden indexový.

Konzervatívnym fondom by som sa vyhol, pretože ich výnosy sú príliš nízke a na sporenie na dôchodok sú úplne nevhodné.

Rovnako by som nepoužíval ani vyvážené fondy, z toho istého dôvodu – príliš konzervatívne investovanie a nedostatočné výnosy. Jedinou výnimkou by bola situácia, kedy máte do dôchodku menej ako 10 rokov. V tomto prípade by som zrejme začal pomaly presúvať investíciu z rastového fondu do vyváženého, no maximálne polovicu.

Treb asi uvedomiť, že aj v druhom pilieri začnú investorov 10 rokov pred dôchodkom presúvať  do dlhopisových (garantovaných) fondov a zároveň má každý sporiteľ nárok na dôchodok, čo je forma štátneho dlhopisu.

Nepoužil by som príspevkový fond STABILITA, pretože majú výrazne nižšie výnosy ako ostatné fondy. Zvyšné príspevkové fondy NN a AXA sú veľmi podobné a je jedno, ktorý si vyberiete.

Na dlhodobé sporenie nám teda zostávajú rastové fondy.

Opäť by som nepoužil fond STABILITA, pretože evidentne robia niečo zle. Zo zvyšných rastových fondov sú AXA a NN opäť veľmi podobné a je jedno, ktorý si vyberiete.

Fondy DDS Tatra banky sú zaujímavé tým, že sú to tzv. target date funds – teda menia alokáciu z akcií do dlhopisov podľa zostávajúcej dĺžky investičného horizontu.

Takéto riešenie by mohlo dobre fungovať ako alternatíva k vyššieuvedenému čiastočnému presunu investície z rastových do vyvážených fondov 10 rokov pred dôchodkom, podľa môjho názoru sú však fondy DDS TB príliš konzervatívne. Pre opatrného investora to však môže byť dobré riešenie.

Indexový fond

V júli 2018 priniesla DDS NN Tatry sympatia na trh nový dôchodkový fond – tzv. indexový. To na prvý pohľad vyzerá skvele, no nie je indexový fond, ako indexový fond.

V štandardnom svete pojem indexový fond znamená, že asset manager vytvorí fond, ktorého zloženie kopíruje čo najpresnejšie nejaký konkrétny index, buď pomocou fyzickej replikácie, resp. nejakej formy samplovania (teda fond investuje do tých istých akcií ako index), alebo pomocou derivátov (syntetická metóda).

Vzhľadom na to, že takýto spôsob manažovania fondu je lacnejší ako aktívna správa, môže klientom účtovať nižšie poplatky, pretože aj sám správca ušetrí.

Na Slovensku to však funguje inak.

NN Tatry Sympatia riadi svoj “indexový fond” tak, že jednoducho nakúpi iný, už existujúci indexový fond, a za túto intelektuálne aj technicky nesmierne náročnú činnosť si naúčtuje plnú výšku poplatkov, ktoré zákon dovoľuje, vrátane poplatku za zhodnotenie, rovnako ako ostatné, aktívne riadené fondy.

Rovnako, samozrejme, fungujú aj “indexové fondy” v 2. pilieri (tie si aspoň účtujú priebežný poplatok 0,30%), to však nič nemení na tom, že je to do neba volajúca drzosť.

Kým však celý tento cirkus budú zamestnávatelia ochotní financovať, nič sa nezmení.

A tak, napriek tomu, že si NN pre svoj “indexový fond” vybralo zvláštne ETF (xtrackers MSCI World UCITS ETF, zrejme preto, že je dvojnásobne drahší, výrazne menší ako klasický iShares MSCI World UCITS ETF, okrem toho index replikuje synteticky pomocou swapov a investorov dodatočne vystavuje riziku 4 veľkých bánk, ktoré sú protistranami týchto swapov), môže byť tento fond lepším riešením, ako vyššieuvedené rastové fondy.

Photo: Flickr

 

 

Click Here to Leave a Comment Below 5 comments