Načo je dobré rebalansovanie portfólia

Základným princípom rebalansovania portfólia je, ako už názov napovedá, udržiavanie portfólia v nejakej rovnováhe.

Vo všeobecnosti sa tým myslí snaha zabezpečiť, aby sa zloženie portfólia príliš nevzdialilo od pôvodného nastavenia, s ktorým investor investovanie začínal.

Portfólio sa môže skladať z rôznych komponentov, ktoré majú rôzne očakávané výnosy a rôznu volatilitu. Ak ho „necháme tak“, bude mať potom po čase nevyhnutne iné zloženie a volatilitu, ako malo na začiatku (komponenty s vyšším výnosom získajú väčšiu váhu na úkor komponentov s nižším očakávaným výnosom).

Pri rebalansovaní sa predáva časť tých komponentov, ktorých cena rástla relatívne viac ako zvyšok portfólia  a dokupujú sa tie, ktorých cena rástla relatívne menej, alebo klesala. Tým sa portfólio dostane na svoje pôvodné zloženie, pôvodne očakávanú volatilitu a pôvodne očakávaný výnos.

Vzhľadom na to, že  týmto spôsobom systematicky predávame „drahé“ komponenty portfólia a dokupujeme „lacné“, často sa očakáva, že rebalansovanie aj zvyšuje dlhodobý výnos portfólia.

To je však pravda iba čiastočne, za istých okolností.

Čo je teda hlavná úloha rebalansovania?

Udržiavanie vopred nastavenej úrovne rizika (volatility) a očakávaných výnosov

Povedzme, že sme začali investovať do portfólia, zloženého zo 60% globálnych akcií a 40% globálnych vládnych dlhopisov.

Toto zloženie odzrkadľuje náš investičný horizont, ale aj ochotu a schopnosť znášať riziko.

Mimochodom – toto je portfólio KKIS, ktoré používam v pravidelnom kvartálnom porovnaní výkonností fondov.

Ak by sme do takéhoto portfólia zainvestovali pred 13 rokmi – v septembri 2010 – a odvtedy ho nerebalansovali, rôzny vývoj cien by spôsobil, že jeho zloženie by sa v priebehu času výrazne zmenilo:

Z pôvodných 60% by sa podiel akcií v portfóliu k februáru 2020 vyšplhal až na 85%. Hovorí sa tomu aj „portfolio drift“.

Prečo je to problém?

Takýto vývoj je samozrejme problemtický, pretože 40% vládnych dlhopisov sme si do portfólia dali primárne kvôli tomu, aby znížili volatilitu portfólia. To, že dlhopisov je teraz v portfóliu výrazne menej znamená nárast volatility portfólia.

Rebalansovanie vs. Veľká koronavírusová kríza

To sa v plnej sile prejavilo počas VKK (veľká koronavírusová kríza), kedy za 4 týždne od 19.2. hodnota takejto investície klesla o takmer 26%. Čo, samozrejme, nikoho nepoteší.

Na druhú stranu – pravidelne (raz za rok, v tomto prípade v septembri) rebalansované portfólio si po celý čas udržalo približné zloženie 60/40. Vo februári preto obsahovali oveľa viac dlhopisov ako nerebalansované portfólio a počas VKK jeho hodna klesla „len“ o necelý 20%.

Rozdiel sa na prvý pohľad nemusí zdať veľký, no neprísť v priebehu mesiaca o 6% je veľká vec. Netreba tiež zabúdať na to, že na konci marca nikto nevedel, že vývoj sa otočí tak prudko, ako sa nakoniec otočil. Kríza v rokoch 2007 – 2009 trvala výrazne dlhšie a mala oveľa väčšie dopady na ceny akcií. A pri strate necelých 20% sa oveľa ľahšie „drží kurz“ ako v situácii, keď sa strata blíži k 30%.

Tu je vývoj obidvoch portfólií na grafe:

Z obrázka vidno, že nerebalansované portfólio v priebehu mesiaca prišlo o celý „nadvýnos“, ktorý získalo v porovnaní s rebalansovaným portfóliom počas 10 rokov.

Pravidelné rebalansovanie medzi akciami a dlhpismi teda splnilo svoju úlohu – udržalo volatilitu (riziko) portfólia na plánovanej úrovni, čo sa prejavilo výrazne nižším prepadom hodnoty počas VKK v porovnaní s nerebalansovaným portfóliom, volatilita ktorého bola výrazne vyššia.

RIzikovosť nerebalansovaného portfólia, zloženého z rizikovej (akcie) a nízkorizikovej (vládne dlhopisy), časom rastie, keďže rastie podiel akcií v ňom. Rebalansovaním udržujeme jeho rizikovosť (volatilitu) na plánovanej úrovni. To je jeho hlavný benefit.

Nič však nie je zadarmo – podstupovanie nižšieho rizika (zabránenie rastu podielu akcií v portfóliu) nás stojí z dlhodobého hľadiska výnosy. Ako vidno z grafu, hodnota nerebalansovaného portfólia rástla rýchlejšie, ako rebalansovaného.

Je to logické – pri takomto rebalansovaní úplne neplatí, že predávame draho a kupujeme lacno. Funguje to tak, že predávame rýchlejšie rastúcu, volatilnejšiu zložku portfólia (akcie) a dokupujeme pomalšie rastúcu, menej volatilnú zložku (vládne dlhopisy). Tým pádom sú výnosy rebalansovaného portfólia spravidla nižšie, ale stabilnejšie.

Naplno sa to prejavilo počas ostatných 6 mesiacov, kedy nerebalansované portfólio opäť získalo svoj „stratený náskok“:

K podobným záverom prišli aj autori štúdie „Best practises for portfolio rebalancing“. Podľa nich rebalansovanie portfólia zloženého z akcií a vládnych dlhopisov znižuje z dlhodobého hľadiska výnos o cca. 0,50% ročne. Výrazne však znižuje volatilitu portfólia, pričom výnosy, upravené o riziko (risk adjusted returns) sú lepšie ako v prípade nerebalansovaného portfólia.

​Kedy rebalansovanie neznížilo volatilitu

​Predpokladom na to aby dlhopisy tlmili volatilitu portfólia je to, aby mali nižšiu volatilitu ako akcie. Takto to väčšinu času naozaj funguje.

No nie vždy.

Presvedčiť sme sa o tom mohli počas VIK (Veľkej inflačnej krízy. Ja viem …). Bezprecendentne rýchle zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami spôsobilo bezprecendentne veľký pád cien dlhopisov. A tie prestali v týchto pár mesiacoch fungovať ako brzda poklesov cien zmiešaných portfólií.

​V priebehu roka od októbra 2021 do októbra 2022 hodnota nerebalansovaného portfólia klesla o približne 5,25%. No vorovnakom období hodnota rebalansovaného portfólia, ktoré obsahovalo výrazne viac bezpečných vládnych dlhopisov, klesla až o 7,60%

​To je dobrá pripomienka toho, že pri investovaní, tak ako v živote všeobecne, žiadne istoty neexistujú, minulé výnosy nie sú zárukou budúcich atď.

Máme len historické dáta, z ktorých vieme určiť nejakú pravdepodobnosť, ako by mohol vyzerať budúci vývoj.

Kedy rebalansovanie môže zvýšiť výnos

Ak chceme rebalansovaním zvýšiť výnos, musíme trocha zmeniť prístup. Nebudeme rebalansovať medzi rizikovými a bezrizikovými investíciami, ale portfólio zložíme z komponentov, ktoré majú podobný očakávaný výnos, vysokú volatilitu a čo najnižšiu koreláciu.. Napríklad akciové portfólio, kde každý segment (malé, stredné, veľké firmy, US, európa, Japonsko, emerging markets atď.) je reprezentovaný samostatným fondom (ETF).

Mnoho ďaľších štúdií ukazuje, že v takomto prípade zrejme má rebalansovanie portfólia prínos aj z hľadiska dodatočného výnosu. Tento však neprekračuje 0,40 – 0,50% ročne.

Finax pred časom zverejnil dáta z ktorých vychádza, že rebalansing jeho portfólií v období za ostatných 30 rokov priniesol priemerný nadvýnos 0,45% ročne, čo je skvelý výsledok. Treba však prihliadnuť k tomu, že testované bolo len jedno 30 ročné obdobie.

William Bernstein, jeden z top svetových investorov, vo svojej práci „The Rebalancing Bonus“ argumentuje, že prínosy rebalansovania závisia od niekoľkých faktorov. Primárne sú to rozdiely vo volatilite jednotlivých zložiek portfólia a ich vzájomnej korelácie. Čím vyššia volatilita a čím nižšia korelácia investícií, tým väčší efekt (výnos) rebalansovanie má. Jeden z mnohých problémov, ktorý na investorov číha, je ale ten, že korelácie nie sú v čase stabilné (majú tendenciu sa meniť) a v krízach má veľký počet investícií nepríjemný zvyk padať úplne rovnako (korelácie rastú k číslu 1).

Rebalansovať, či nerebalansovať?

Záleží od niekoľkých okolností.

V prvom rade si treba uvedomiť, že rebalansovanie portfólia je primárne nástroj risk-managementu. Pomáha nám udržiavať riziko (volatilitu) na očakávanej úrovni a s veľkou pravdepodobnosťou o niečo zníži naše dlhodobé výnosy.

To však nie je dôvod na jeho odmietanie, pretože aj v tomto prípade môžu byť výnosy, upravené o riziko (risk-adjusted returns) lepšie ako v prípade nerebalansovaného portfólia a my získame pridanú hodnotu.

Za istých okolností môže rebalansovanie výnosy aj zvýšiť (ak rebalansujeme investície s podobným očakávaným výnosom a nízkou koreláciou).

Pokiaľ investujete pomocou klasických podielových fondov, na rebalansovanie rovno zabudnite. Poplatky spojené s nákupmi a predajmi, a hlavne daňová povinnosť, ktorú každý predaj ziskovej zložky portfólia spustí, vymažú akékoľvek potenciálne benefity, ktoré by vám rebalansovanie mohlo priniesť. 

To je aj dôvod, prečo sporiace schémy ako je napr. Pioneer, portfóliá nerebalansujú.

Pokiaľ investujete samostatne, pomocou ETF, a máte ešte relatívne malé portfólio, takisto by som sa rebalansovaním veľmi netrápil – jeho efekt nebude veľký, a ak zoberieme do úvahy poplatky brokerov za obchody, možno žiadny alebo negatívny.

Pri väčších portfóliách to už môže mať zmysel, bude však záležať na tom, ako vaše portfólio vyzerá, a čo vlastne chcete investovaním dosiahnuť. Tu vám môže pomôcť môj kurz Perfektné portfólio, ktorý, okrem kopca iných dobrých vecí obsahuje aj kalkulačku, a tá vám ukáže kedy a čo treba rebalansovať tak, aby to bolo poplatkovo efektívne.

No ak sa tým celým nechcete vôbec trápiť, najlepšie riešenie je stať sa mojim klientom vo Finaxe. Vaše portfólio budeme riadiť a rebalansovať daňovo efektívne a bez dodatočných poplatkov, bez ohľadu na jeho objem.

Photo: Flickr