Ako riadiť kurzové riziko pri investovaní

Kurzové riziko pri investovaní podstupujeme či chceme, alebo nechceme. Pozrime sa teda na to, ako nás ovplyvňuje, čo sa s tým dá urobiť a či to má vôbec zmysel.

Na konci článku je krátky prieskum na túto tému, má 3 otázky a zaberie vám maximálne 30 sekúnd. Ak môžete, zúčastnite sa ho, prosím.

Čo to kurzové riziko vlastne je?

Kurzové riziko podstupujete vtedy, ak investujete vaše peniaze denominové v jednej mene (napr. EUR) do aktív denominovaných v inej mene (napr. USD). Alebo trochu inak – podstupujete ho vtedy, ak mena, v ktorej budú denominované vaše budúce náklady (ktoré plánujete financovať z výnosov vášho portfólia) je iná ako mena, v ktorej sú denominované vaše aktíva a výnosy z nich. Príklad – všetky vaše náklady sú a budú v EUR, ale vy investujete do amerických akcií.

Dopad kurzových pohybov môže byť, aspoň z krátkodobého hľadiska, dosť veľký. Povedzme, že v decembri 2016 ste zainvestovali do ETF trackujúceho S&P500 1000 USD. Vrátane reinvestovaných dividend bol celkový výnos stakejto investície do júla 2017 (8 mesiacov) približne 9%. Jej koncová hodnota by teda bola 1090 USD. Nie zlé.

Situácia sa však rapídne zmení, ak ste do toho istého fondu v tom istom čase zainvestovali 1000 EUR. V prvom rade ste museli vaše eurá predať a nakúpiť doláre. Na začiatku decembra bol výmenný kurz EUR/USD zhruba 1,06. Za svojich 1000 EUR ste teda získali približne 1060 USD a tie ste následne zainvestovali do S&P500. Vaša koncová hodnota tejto investície v júli 2017 by teda bola 1155USD (výnos 9%). Vy však potrebujete eurá, teda musíte doláre predať. Aktuálny kurz začiatkom júla bol približne 1,1400. Za 1155 USD ste teda dostali približne 1013 EUR. Váš celkový eurový výnos za dané obdobie teda bol iba 1,30%.

Vyzerá to teda tak, že má zmysel sa kurzovým rizikom zaoberať. Zoberme to však z iného konca

Ako sa kurzové riziko NEeliminuje

Nákup dolárových fondov denominovaných vo vašej lokálnej mene (napr. EUR).

Veľa čitateľov mi píše, že nechcú investovať do fondov denominovaných v USD a radšej hľadajú ich verzie v EUR, aby eliminovali kurzové riziko. Takto to však nedosiahnu. Napr. ETF iShares Core S&P 500 je fond  denominovaný v USD. Má aj verziu denominovanú v EUR, tá sa obchoduje v Amsterdame, Miláne a Frankfurte. Je to však ten istý fond, tie isté aktíva. Jeho EUR cena vzniká prepočítaním USD ceny aktuálnym kurzom EUR/USD na dennej báze. Kurzové riziko teda euro investor podstupuje úplne rovnaké, bez ohľadu na to, či svoje eurá zainvestoval do USD fondu alebo do EUR fondu.

Nákup ETFka, denominovaného v EUR, však stále môže byť dobrý nápad – nemusíte si otvárať účet v USD a zaoberať sa prevodmi EUR do USD a naopak s každou jednou investíciou. Prečo si nezjednodušiť život, keď môžeme?

Ak ale žijete a zarábate napr. v Českej republike, situácia je trocha komplikovanejšia – vzhľadom na to, že ETFká denominované v českých korunách neexistujú, jediná možnosť je kúpiť aktívny podielový fond, obchodovaný v Kč.

Nákup fondov s hedgovaným kurzovým rizikom

Existujú fondy, ktoré kurzové riziko hedgujú, napr. iShares S&P 500 EUR Hedged, teda ten istý fond, ako v predchádzajúcom paragrafe, len zaistený proti kurzovým pohybom. Na prvý pohľad to vyzerá ako ideálne riešenie. No už na druhý pohľad to také jasné nie je.

Náklady tohto fondu sú 0,20% ročne, teda takmer 3-násobne viac, ako pri pôvodonom fonde (0,07%). Vzhľadom na to, že z dlhodobého hľadiska majú výmenné kurzy tendenciu „vracať sa k priemeru“, myslím, že to za to nestojí.

Pre českých investorov takáto možnosť neexistuje, jediná alternatíva je aktívny podielový fond s menovým hedgingom do českých korún. Ďaľšia otázka, ktorú si v tomto prípade treba klásť je – ako dlho bude česká koruna exstovať? To samozrejme platí viac menej pre každú menu, no je tu predsalen istá pravdepodobnosť, že v budúcnosti Česká republika prijme euro (ak teda bude existovať:-)).

Investovanie len do európskych akcií.

Investovanie exkluzívne len do európskych firiem, obchodovaných na európskych burzách, s cenami kótovanými v EUR by teda mal konečne byť dobrý spôsob, ako kurzové riziko eliminovať. No nie je to celkom tak.

Hodnota firiem (a teda rast hodnoty našich investícií v nich) závisí od ich ziskovosti (reálnej aj očakávanej). Ziskovosť následne závisí od výšky ich tržieb (mínus náklady). A máloktorá firma má tržby len v EUR. Drvivá väčšina európskych firiem, do ktorých sa dá rozumne investovať, má aspoň časť tržieb aj v iných menách, a čím väčšia firma to je, tým viac globálnych tržieb má. Samozrejme, každá z nich má ľudí a nástroje, ako kurzové riziko riadiť. A tým pádom riadia aj vaše kurzové riziko. No úplne sa odstrániť nedá, takže nárast hodnoty EUR voči týmto iným menám spôsobí pokles hodnoty ich tržieb, ich nižšiu ziskovosť a následne nižšiu cenu.

Okrem toho, investovanie výlučne do európskych akcií výrazne zníži diverzifikáciu vášho portfólia. takýmto investovaním teda znížite kurzové riziko, no len za cenu zvýšenia rizika z nedostatočnej diverzifikácie. Podľa mňa to nie je dobrá cesta.

Pre českého investora by to znamenalo investovať len lokálne, teda primárne pražská burza, prípadne nejaké peer-to-peer lending schémy a podobne. Vzhľadom na veľkosť českej ekonomiky a jej globálnu naviazanosť mi to nepripadá ako dobrý nápad – eliminujeme týmto spôsobom síce kurzové riziko, no za cenu zvýšenia rizika vyplývajúceho z obrovskej koncentrácie.

Ako to teda urobiť? Dá sa to vôbec? A má to zmysel?

V reálnom živote sme kurzovému riziku vystavení neustále, či chceme alebo nie. Pekný príklad je ropa, ktorá sa obchoduje v USD a vstupuje do obrovského množstva produktov. Ak posilní USD, zvýši sa cena ropy v iných menách (pri nerealistickom predpoklade, že všetky ostatné faktory zostanú rovnaké) a tým pádom aj cena všetkých produktov, ktoré sa z ropy vyrábajú. Nie okamžite, no skôr či neskôr sa tento efekt prejaví v koncových cenách.

Z krátkodobého hľadiska sú menové páry veľmi volatilné, no v dlhšom časovom horizonte majú tendenciu sa vracať k nejakej rovnovážnej hodnote. EUR vzniklo v roku 1999 a voči USD sa začalo obchodovať na úrovni 1,17 USD/1 EUR. No už v priebehu nasledujúcich 3 rokov EUR masívne oslabilo a kurz sa prepadol k úrovniam 0,85 USD/1 EUR. Následne EUR začalo posilňovať a v roku 2009, vrchole finančnej krízy, sa kurz šplhal až k úrovniam 1,55 USD/1 EUR. odvtedy ubehlo 8 rokov a EUR oslabilo na úroveň zhruba 1,23 USD/1 EUR (k 21.3.2018), pričom po ceste sem sme sa na chvíľu zastavili až na úrovni 1,04 USD/1 EUR. Čiže v priebehu 18 rokov sme s kurzom zhruba tam, kde sme začínali.

Okrem toho – investičný horizont väčšiny z nás je niekoľko desiatok rokov (nekončí sa v deň, kedy začnete čerpať výnosy z vášho portfólia, ale trvá až do vašej smrti). Na taký dlhý čas sa menové riziko hedgovať nedá. Navyše – ako viete, akou menou budeme platiť o 40 rokov? Euro možno prežije, možno nie. Možno sa bude používať dolár, alebo bitcoin. Možno sa presťahujete do Austrálie alebo do Thajska.

Globálna diverzifikácia je efektívny menový hedging

Tým, že investujete do akcií, kupujete si podiel v reálne existujúcich firmách, poskytujúcich reálne služby alebo produkty reálne platiacim zákazníkom. Takéto reálne aktíva budú mať vždy nejakú reálnu hodnotu, a je jedno, v akej mene bude táto reálna hodnota vyjadrená.

Kľúčom k úspechu je podľa mňa diverzifikácia. Napríklad firmy v indexe S&P500 sú tzv. americké a ich cena je denominovaná v USD. No takmer polovica ich tržieb je denominovaná v inej mene ako je USD. Takže ak bude USD voči týmto menám oslabovať (čo je pre eurového investora negatívny jav), hodnota ich celkových tržieb v USD bude rásť a tým pádom aj ich ziskovosť. Vďaka tomu bude rásť aj ich hodnota v USD, čo bude do istej miery mitigovať negatívny vplyv oslabujúceho dolára na hodnotu investície pre eurového investora. S&P 500 je teda do istej miery menovo zaistená prirodzene. Tento efekt funguje v dlhšom časovom horizonte, nie zo dňa na deň alebo z týždňa na týždeň. A čím globálnejšie investujete, tým je vaše kurzové riziko menšie. Firmy majú tržby v rôznych menách a efekt pohybu výmenných kurzov má tendenciu sa netovať.

Inými slovami – z dlhodobého hľadiska je vplyv výmenných kurzov na hodnotu vašich aktív len veľmi malý. Oveľa dôležitejšie je, do akých aktív investujete, nie to, v akej mene sú denominované.

Ak sa chcete dozvedieť viac, ktoré meny sú nadhodnotené alebo podhodnotené, The Economist má zaujímavý nástroj – The Big Mac Index.

Peknú infografiku na túto tému si môžete pozrieť tu.

Photo: Flickr