To, že ETF vytvorili bublinu, je mýtus.

​V poslednej dobe sa rozmnožili informácie o tom, že vznikla bublina ETF. ​Napríklad:

ETFs Threaten to ‚Amplify‘ Systemic Risk When Liquidity Dries Up

In a Down Market, ETFs Could Make Things Even Worse

The Rise of ETFs: A Bubble In The Making?

Valued for their simplicity, exchange-traded funds pose worrying risks.

No a minulý týždeň Bloomberg zverejnil rozhovor so skvelým investorom Michael Burrym, ktorý tvrdí, že indexové fondy mu pripomínajú deriváty naviazané na sub-prime hypotéky (Collateralized Debt Obligations), ktoré spôsobili ostatnú finančnú krízu.

Takéto články samozrejme vzbudzujú v ľuďoch obavy. A mne sa v inboxe začínajú množiť dotazy na tému ETF a bublina.

​Poďme sa teda pozrieť na to, ako to v skutočnosti je.

​ETF nie sú trieda aktív

​ETF, ani indexový fond, nie je konkrétna investícia, ale len nástroj, ktorý umožňuje investovať do niektorej triedy aktív. Tak ako napríklad aktívne spravovaný podielový fond.

Bublina môže nastať v marihuanových akciách. Alebo v Bitcoine. Alebo v zlate. Alebo v akciách všeobecne.

Ale nie v ETF.

​Pasívni investori investujú do rovnakých akcií ako aktívni

​Pasívne fondy, trackujúce konkrétny index, investujú do celého trhu, alebo oblasti, ktorú daný index pokrýva. Investujú teda presne do tých istých aktív, ako aktívni investori, ktorí sa pohybujú v tomto segmente.

Napríklad investori v ETF-ku iShares MSCI ACWI, ktoré investuje do globálnych akcií, majú presne také isté portfólio, ako kolektívne vlastnia všetci aktívny investori do globálnych akcií. V tých istých váhach, pri tých istých aktuálnych cenách a podstupujú úplne rovnaké riziko.

Len to robia lacnejšie, jednoduchšie a daňovo výhodnejšie.

Akciové investície pasívnych investorov budú v bubline jedine vtedy, ak tam budú aj investície aktívnych investorov.

​Vplyv pasívnych investorov nie je zďaleka taký veľký

​Popularita ETF a pasívneho investovania rastie. No celkový objem akcií, vlastnených ETFkami, je relatívne malý.

​Zdroj: Goldman Sachs, via Ben Carlson

​Ako vidno z grafu, ETF-ká „vlastnia“ zhruba 6% celkových US akcií. John Bogle vo svojej posledn​​ej knihe uvádza, že v roku 2018 pasívne fondy „vlastnili“ zhruba 14% všetkých US akcií (ETF sú podmnožinou pasívnych fondov).

​Aj keby teda pasívne fondy robili čosi „nekalé“ (čo nerobia), ich vplyv na celkový trh zďaleka nie je taký veľký.

​ETF neskresľujú ceny akcií

​Klasickou námietkou kritikov pasívneho investovania, najmä voči fondom trackujúcim indexy vážené trhovou kapitalizáciou je, že nové peniaze plynú primárne do najväčších akcií. Tie potom rastú najviac. A nové peniaze idú do týchto akcií ešte vo väčšej miere a preto rastú ešte viac a tak vzniká bublina.

Technicky je to správne. Ale v prvom rade, ako už bolo písané vyššie, pasívne fondy vlastnia len malú časť trhu. A v druhom rade – aktívne fondy robia to isté, no vo väčšej miere:

Barrons’s (via Michael Batnick​) v jednom článku z minulého roka uvádza, že trhová váha firmy Apple v indexe S&P500 bola 3,55%, no až 3,68% v priemernom akciovom fonde, investujúcom do veľkých amerických akcií. Alphabet tvoril 3,01% indexu, no až 3,44% priemerného akciového fondu. A váha Amazonu v indexe bola 2,87% vs 3,40% v priemernom akciovom fonde.

​S touto kritikou úzko súvisí tvrdenie, že pasívne fondy obmedzujú tzv. „price discovery“, teda určenie fér trhovej ceny.

Trhové ceny vznikajú na základe miliónov obchodov medzi miliónmi obchodníkov. ​Kritici pasívneho obchodovania tvrdia, že takéto fondy tento proces obmedzujú, keďže obchodujú len veľmi málo, resp. „tupo“ akceptujú aktuálnu trhovú cenu. Tým pádom ceny neodrážajú reálnu situáciu a kondíciu firiem a sú skreslené.

A​nalyzovanie jednotlivých investícií, aktívne obchodovanie a investovanie na základe týchto analýz je pre fungovanie finančných trhov nesmierne dôležité. Vždy bude potrebné a vždy tu bude. A pasívne investovanie túto oblasť neohrozuje.

Realita je taká že celkový objem obchodovania príchodom pasívnych fondov nijako výrazne neutrpel.

V roku 2019 sa na NYSE (New York Stock Exchange) denne zobchoduje zhruba 4 miliardy akcií. V roku 1990 to bolo 156 miliónov.

Z toho obchody s ETF tvoria asi 25% a samotné prílevy a odlevy peňazí z a do ETF len asi 5%. Takže zostáva dostatočne veľký počet obchodov na tvorbu realistických cien.

​ETF nespôsobia pád trhu

​Často sa tiež spomína názor, že v prípade paniky začnú investori v ETF predávať všetci naraz a to spôsobí pád trhu.

​Úprimne povedané – neviem si predstaviť situáciu, kedy budú predávať špecificky len investori v ETF. Ak bude „dobrý dôvod“ na predaj, predávať budú aj investori v aktívnych podielových fondoch, aj investori do individuálnych akcií. V tomto sme všetci na jednej lodi.

Ak by sa aj z nejakého záhadného dôvodu stalo, že predávať budú len investori v ETF (čo sa nestane), ETF držia len malú časť celkového trhu, takže dopad by nebol veľký.

​Michael Burry vo vyššiespomínanom rozhovore uvádza:

„Čo potenciálne zhorší situáciu je nemožnosť zatvoriť derivátové pozície a naked buy/sell stratégie, ktoré tak veľa z týchto fondov používa na replikovanie tokov a cien každý deň. Základný princíp je tu rovnaký ako ten, ktorý spôsobil krach trhov v roku 2008.“

​A má pravdu.

Lenže toto sa týka investovania pomocou derivátov, nie špecificky ETF. Samozrejme sú aj ETF, ktoré na replikovanie indexov a realizáciu stratégie používajú deriváty, a presne toto im hrozí.

No z celkového objemu aktív v ETF predstavujú len okolo 2%.

A preto všetkým svojim klientom odporúčam ETFká, ktoré používajú fyzickú replikáciu, sú dobre diverzifikované a vysokolikvidné.

​Záver

​Dnes už máme veľmi dobre popísané dôvody, prečo sa investorom nedarí tak dobre, ako by sa mohlo: vysoké poplatky, príliš veľa obchodovania, nejasné a komplikované investičné stratégie, podpriemerné investičné výnosy, zdaňovanie. 

ETFká eliminujú všetky tieto problémy.

Sú dokonalé? Nie sú – pred poklesom trhov investorov nijako neochránia. No keď budú trhy rásť, investori drvivú väčšinu tohto rastu získajú pre seba. ​Investovaním do akciových ETF totiž investori investujú do akciových trhov. A akciové trhy sa takto správajú.

Je preto bizarné obviňovať ETFká zo spôsobenia krachu na trhoch. V roku 1929 žiadne ETFká neexistovali, ani počas bear marketov v 40-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Tak prečo práve teraz?

Skôr mi to pripadá ako výhovorka ľudí, ktorých ETF existenčne ohrozujú – správcov a predajcov zlých aktívne riadených fondov : „Je síce pravda, že dosahujeme hlboko podpriemerné výnosy a máme vysoké náklady, ale ETF SÚ BUBLINA!!!!“

Ak chcete vedieť, z akých fondov si postaviť kvalitné investičné portfólio, prečítajte si tento článok.