Takže vy chcete investovať. A máte na to?

Otázky, otázky, otázky …

Život je cesta a hľadanie odpovedí na otázky. A niektoré sú naozaj fundamentálne. No netýka sa to iba ľudí, alebo iba investorov.

V knihe Stopárov sprievodca po galaxii od Douglasa Adamsa, hyper-inteligentné, multi-dimenzionálne bytosti (ktoré do našej dimenzie prenikajú vo forme bielych laboratórnych myší) hľadajú odpoveď na Fundamentálnu otázku života, vesmíru a všetkého. Za týmto účelom postavia superpočítač (volá sa „Hlboká myšlienka“), ktorému nájdenie odpovede trvá 7,5 milióna rokov. Znenie odpovede je : 42. Presne tak, 42. Bytosti sú zmätené, pretože, napriek svojej hyperinteligencii, odpovedi nerozumejú. Superpočítač „Hlboká myšlienka“ uznáva, že odpoveď je nejasná, ale problém podľa neho nie je v samotnej odpovedi, ktorá je na 100% správna. Zádrhel je v tom, že ani bytosti nevedia, ako vlastne Fundamentálna otázka znie. Nevie to ani „Hlboká myšlienka“, no navrhne riešenie – vytvorí nový počítač, ktorý presné znenie Fundamentálnej otázky nájde. Bude mu to trvať 10 miliónov rokov. Bytosti súhlasia … jednoducho chaos. Ale výborný. Vrelo odporúčam.

Investori sú na tom, bohužiaľ, veľmi podobne. Hľadajú odpovede na mnohé otázky – Mám investovať, alebo nemám? Do čoho? Koľko? Ako často? Cez koho? Koľko zarobím? Môžem aj prerobiť? Aké sú riziká? A čo volatilita? Odpovede, ktoré dostávajú, sú často na úrovni „42“ – nejasné, nesprávne, alebo sa týkajú niečoho úplne iného.

Čo je teda fundamentálna otázka, ktorú si musí položiť každý investor? Podľa mňa jej znenie je:  „Mám na to, aby som investoval?“

Čo na to vaša peňaženka?

Odpoveď má 2 roviny. Prvá je finančná – máte dosť peňazí na to, aby ste mohli investovať? Konvenčný názor, ktorý vo veľkom forsírujú finanční sprostredkovatelia a správcovia fondov, znie takto: ak máte málo peňazí, tak investovať síce môžete, ale len formou kolektívneho investovania (aktívne spravované podielové fondy). Pretože investovať samostatne, či už priamo do akcií, alebo pomocou ETF, sa pri malých objemoch neoplatí*.

Tento názor je síce rozšírený, ale nesprávny. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje vaše investičné výsledky, sú totiž náklady. A investovanie pomocou podielových fondov (zvlášť takých, ktoré vám predá finančný sprostredkovateľ) je jeden z najdrahších spôsobov investovania. Samostatné investovanie pomocou ETF je, naopak, najlacnejší spôsob, ako investovať.

Všimnite si ten paradox – finančný sprostredkovateľ vám tvrdí, že ak máte málo peňazí, musíte investovať tým najdrahším spôsobom. Pričom obyčajný sedliacky rozum hovorí presný opak – ak mám málo peňazí, nemôžem si dovoliť kupovať drahé veci. Lenže sprostredkovatelia sa neriadia (vašim) sedliackym rozumom, ale predajnými plánmi. A tak vám predajú sporiacu schému, kde pri sporení vo výške 50 EUR mesačne za 40 rokov kvôli poplatkom prídete o 58.000 – 90.000EUR (podľa toho, akú formu „sporenia“ si vyberiete)! Ja viem, že to znie neuveriteľne, ale je to tak. Viac si prečítajte tu.

Samostatné investovanie pomocou ETF vôbec nie je také nedostupné, ako by sa mohlo zdať. Viac si môžete prečítať tu. To je zároveň odpoveď na finančnú časť Fundamentálnej otázky – ak ste schopní pravidelne usporiť zhruba 50 EUR mesačne, máte na to, aby ste investovali. Aj samostatne, pomocou ETF.

Čo na to vaša hlava?

Druhá časť otázky je však ďaleko dôležitejšia a zaujímavejšia. Týka sa totiž psychologických aspektov investovania. V skratke ide o to, že hneď po poplatkoch je najväčším nepriateľom bežného investora samotný investor.

Väčšina ľudí sa domnieva, že sa rozhodujú absolútne racionálne. To však nie je pravda. Vo veľkej miere sa ľudia rozhodujú na základe tzv. heuristík a biasov, čo sú (zjednodušene) skratkovité postupy, ktoré sme si postupne vytvorili počas desiatok tisíc rokov evolúcie človeka. Tieto nástroje nám urýchľujú rozhodovanie a veľmi dobre nám slúžili v džungli. A mnohokrát aj teraz v normálnom živote. Ale pri investovaní, čo je relatívne nová činnosť, nám paradoxne môžu spôsobiť viac problémov ako úžitku.

2 typické príklady sú averzia k riziku a tzv. shorttermism (prílišné sústredenie sa na krátkodobé výsledky). V praxi sa prejavujú tak, že negatívny efekt straty (napr. prídem o 100 EUR) na psychiku človeka je viac ako 2 krát väčší než pozitívny efekt porovnateľného zisku (nájdem/získam 100 EUR). Preto ľudia majú tendenciu uprednostňovať také situácie, kde strata nehrozí, pred situáciami, kde je možnosť zisku, ale vykúpená rizikom potenciálnej straty. Takisto je pre nich oveľa dôležitejšie to, čo sa stane dnes, o týždeň, o mesiac. To čo sa stane o 5, o 10, o 20 rokov nie je veľmi zaujímavé.

To je podľa mňa primárny dôvod, prečo väčšina ľudí do akcií neinvestuje – z dlhodobého hľadiska síce akcie ponúkajú zaujímavý výnos, no z krátkodobého hľadiska sa prejavuje ich vysoká volatilita a ceny kolísajú. Na to však naša psychika nie je stavaná a zvládnuť takúto situáciu je objektívne veľmi ťažké. Preto sa každý potenciálny investor musí nad sebou zamyslieť a úprimne si odpovedať na otázku, aká je jeho skutočná tolerancia volatility.

Nedávny vývoj cien akcií je veľmi dobrým „testcase-om“. Od novembra 2015 do februára 2016 klesol index S&P500 o takmer 13%. A sú, samozrejme, indexy, triedy aktív alebo jednotlivé tituly, ktoré klesli oveľa viac. Predstavte si, že máte všetok svoj majetok v akciách. Ako sa budete cítiť po takomto poklese? Ako budete spať? Budete si vyčítať, že ste sa na to dali? Budete tĺcť hlavou o stenu, všetko predáte a zaprisaháte sa, že do akcií už nikdy viac? Uvedomte si, že takýto pokles nie je nič výnimočné.

Zdroj: Motley Fool, Morgan Housel

A zďaleka nejde iba o vás. Čo na to povie vaša manželka/manžel/partnerka/partner? Rodičia? Kamaráti? Netreba to podceňovať. Sú to pre vás veľmi dôležití ľudia a ak sa na vás budú pozerať ako na nezodpovedného gamblera, na pohode vám to nepridá. Ako sa budete cítiť, keď sa na rodinnom stretnutí váš brat pochváli, že ide na exotickú dovolenku na Bali, pretože dostal fasa bonusy, a vy budete musieť povedať, že nejdete nikam, pretože ste investovali a investícia vám klesla o 30%? Hm?

Toto všetko si treba dobre ujasniť, najlepšie pred tým, ako začnete investovať. Je to veľmi, veľmi dôležité. Neschopnosť ľudí tolerovať volatilitu vedie k veľmi zlým investičným rozhodnutiam a zlým investičným výsledkom. V tomto spočíva dôležitosť odpovede na otázku : „Mám na to, aby som investoval(a) do akcií?“

Ak vám má vaša investícia spôsobovať bezsenné noci, vredy na žalúdku a konflikty v rodine, je lepšie investovať len konzervatívne. Na druhú stranu, sú spôsoby ako investovať do akcií tak, aby nás volatilita až tak negatívne neovplyvňovala. O tom si povieme nabudúce.

 

* ak máte veľa peňazí, tak vám tiež poradia aktívne spravované drahé fondy. V tomto sú konzistetní.

Photo: Flickr