Od 1.1.2016 platí na Slovensku novela Zákona o dani z príjmov, ktorá oslobodila od dane príjmy z predaja cenných papierov a iných nástrojov. Podmienkou je, aby sa predaj zrealizoval na organizovanom trhu a aby investor držal tieto cenné papiere dlhšie ako 1 rok. Dlhodobí investori, ktorí investujú sami, napr. priamo do akcií alebo pasívne pomocou ETF (Exchange Traded Funds), tak získali oproti aktívne riadeným podielovým fondom, ktorých sa táto úľava netýka, ďaľšiu podstatnú výhodu. Tou prvou výhodou sú nižšie náklady.
O téme písal aj Trend, konkrétne tu a tu. Bohužiaľ, jedným z posolstiev obidvoch článkov sa stalo to, že investovanie pomocou ETF je pre malých klientov, kvôli vysokým poplatkom, nevýhodné. V článku sa píše toto:
„Alena Walterová z VÚB vysvetľuje, že so správou a úschovou ETF sú štandardne spojené poplatky, ktorých výška znevýhodňuje retailovú klientelu s nižšími investovanými sumami.
Hlavný rozdiel je v tom, že pri podielových fondoch je poplatok vyjadrený percentuálne a ETF je fixný, spresňuje Filip Glasa z Ako-investovať.sk. „Keď to zjednoduším, podielové fondy majú vstupný poplatok 2 až 4 percentá. Oplatia sa teda na malé sumy, keďže aj pri stovke sa platí v percentách. ETF fondy majú poplatkok fixný od 5 do 15 eur za obchod, oplatia sa teda skôr na vyššie sumy.“
Vyjadrenie p. Walterovej je v tomto kontexte veľmi zábavné (viď nižšie). O to viac ma mrzí nepresné tvrdenie p. Glasu, ktorý problematike podľa mňa rozumie.
Poplatky spojené s investovaním do ETF
Na to, aby mohol investor nakúpiť ETF, musí mať otvorený účet u nejakého brokera. Najlepšou alternatívou sú online brokeri, ktorých je celkom dosť (jednoduchý prehľad si môžete pozrieť napríklad tu). Letmý pohľad do cenníka hociktorého z nich ukáže, že za vedenie účtu (teda aj správu a úschovu) si títo brokeri neúčtujú NIČ (nula, 0, ani cent atď.).
Je pravda, že ak by ste si otvorili majetkový účet vo VUB (ktorá takúto službu ponúka) a kupovali ETF alebo iné cenné papiere cez nich, tak áno – sú s tým spojené poplatky. Riešením tohto problému však nie je neinvestovať do ETF, ale otvoriť si účet niekde, kde retailovú klientelu s nižšími investovanými sumami, na rozdiel od VUB, neznevýhodňujú (aby som použil vyjadrenie samotnej hovorkyne).
Čo sa týka vstupných poplatkov, ETF si neúčtujú žiadne. Nemajú ako. Účtujú si len poplatky za správu (ktorých výška sa pohybuje priemerne okolo 0,20% p.a., na rozdiel od aktívnych podielových fondov, kde je to okolo 2.00% p.a., záleží na fonde)
Ak však chcete do ETF investovať, musíte si na burze kúpiť jeho akcie. Obchod urobíte cez brokera a jemu zaplatíte poplatok za obchod (tento poplatok sa dá považovať za ekvivalent vstupného poplatku v normálnom podielovom fonde).
Jeho výška je samozrejme iná u každého brokera. Pri obchodoch na európskych burzách je väčšinou stanovená ako percento z objemu obchodu, a zároveň má každý broker určenú nejakú minimálnu sumu poplatku. Napríklad výška poplatku za obchod môže byť 0,12% z objemu obchodu, minimálna výška poplatku je 6 EUR.
V porovnaní s podielovými fondami (niektoré vstupné poplatky nemajú, väčšina má ale vstupný poplatok vo výške 2 až 5%) je tento poplatok veľmi nízky. Situáciu však komplikuje jeho minimálna výška. Ak by sme v našom príklade chceli naozaj obchodovať s poplatkom 0,12%, museli by sme investovať 6/0,12%= 5.000 EUR. To je naozaj dosť veľa. Ak by sme ale chceli dosiahnuť „vstupný poplatok“ vo výške 2%, stačí nám objem obchodu 300 EUR. No a keby sme boli ochotní zmieriť sa so vstupným poplatkom vo výške 5% (čo rozhodne neodporúčam), spraví to objem obchodu 120 EUR.
Pri porovnaniach s podielovými fondami treba tiež brať do úvahy, že aj tieto majú stanovenú výšku minimálnej investície, od 20, cez 150, niekde až do 1.000 EUR. 5 EUR do podielového fondu skrátka nezainvestujete.
Aj 300 EUR je veľa. Čo s tým?
Nikde nie je napísané, že investovať treba každý mesiac. Ak je niekto schopný ušetriť len 50 EUR mesačne, môže kľudne sporiť napr. 6, alebo aj 12 mesiacov a investovať len 2 krát (1 krát) ročne (ideálne je dostať poplatok za obchod pod 1%). Dôležitá je pravidelnosť, na konkrétnej frekvencii až tak veľmi nezáleží.
Ako vidno, investovania do ETF sa ani malí klienti nemusia báť. A už vôbec nie kvôli výške nákladov. „Aktívne investičné riešenia“ totiž vo výnosoch zaostávajú za svojimi pasívnymi alternatívami, vo väčšine prípadov veľmi výrazne. Ak mi neveríte, kľudne sa spýtajte svojho finančného sprostredkovateľa.
Zaujímal by ma váš názor na ETF sporenie všeobecne, napríklad DAB bank, ktoré sa spomína v diskusii pod článkom na eTrende. Neplánujete k tejto téme článok? Ďakujem
Ten produkt, čo má DAB, vyzerá zaujímavo. Každopádne, takáto vec je (aspoň z môjho pohľadu) tak strašne jednoduchá na realizáciu, že je to potom otázka poplatkov. DAB som zatiaľ podrobne neskúmal. Na Slovensku ponúka podobnú vec firma Across, no platiť za jednoduché mechanické investovanie do ETF 0,82% p.a. (ak som dobre videl v cenníku, to je samozrejme navyše k ETF poplatkom), sa mi zdá byť strašne veľa. Určite by som sa tomu chcel niekedy venovať, otázka je, kedy …