Zábavná správa z Financial Times: zamestnanci banky Morgan Stanley sa súdia so svojim zamestnávateľom, pretože podľa nich zle manažovala ich dôchodkové úspory*. Konkrétne namietajú výšku poplatkov a výber fondov. Boli to všetko in-house fondy, teda také, ktoré spravuje priamo Morgan Stanley, a podľa navrhovateľov boli riadené s cieľom zabezpečiť profit pre banku a nie výnosy pre investorov.
Nie je to ojedinelý prípad – podobne sa zamestnanci súdili aj so spoločnosťami Boeing, Walmart, alebo Caterpillar. A vyhrali.
Morgan Stanley tiež nie je jediná finančná spoločnosť, ktorú jej zamestnanci dali na súd. Podobne dopadli aj asset manageri Pimco, Ameriprise, Fidelity a Putnam. Vo všetkých prípadoch tieto firmy prehrali.
Najzaujímavejšie je pre mňa toto – zamestnanci sa súdia so svojim zamestnávateľom, že na správu ich dôchodkov používa produkty, ktoré oni sami vytvárajú a predávajú. Predstavte si to na chvíľu – ste pekár, ale chlieb, ktorý pečiete, by ste do úst nikdy nedali. Ste lekár, ale operovať sa dáte radšej v inej nemocnici. Ste kuchár v reštaurácii, ale na večeru by ste tam nikdy nešli. To musí byť ťažký život a vôbec im to nezávidím. Finančníci však nie sú hlúpi – oni vedia, ako vyzerá dobrá služba. Ovládajú tiež základnú matematiku a vedia si spočítať, že vysoké poplatky sú zabijak. A hoci sú schopní predávať takéto produkty iným investorom, urobia všetko preto, vrátane súdneho sporu, aby takéto produkty nemuseli používať oni sami.
Napriek tomu, že chovanie týchto ľudí je eticky sporné, má jeden veľmi pozitívny efekt – aj vďaka nim sa verejnosť dozvie, že väčšina investičných produktov je jednoducho príliš drahá. Investori majú tým pádom lepšie informácie a sú motivovaní hľadať lepšie alternatívy. A je to vidno – podľa štúdie Morningstar klesla v USA v roku 2015 priemerná výška správcovského poplatku v aktívne spravovaných fondoch pod 0,80% p.a.
Štúdia tiež uvádza, že až 80% majetku, spravovaných fondami, je v takých, ktoré nemajú žiadny vstupný poplatok. A všetky tieto poplatky vykazujú dlhodobú klesajúcu tendenciu.
Na Slovensku je to inak. Tu nenájdete akciový fond, ktorý by mal správcovský poplatok nižší ako 1,70%. Najpredávanejšie fondy u nás, až na malé výnimky, sú konzistentne tie najdrahšie. Prečo je to tak? Väčšina slovenských finančníkov zrejme nie je nútená používať svoje vlastné produkty. Ak by to tak bolo, jednoducho by museli ponúkať niečo lepšie aj nám ostatným.
Charlie Munger v jednej so svojich prednášok hovoril o tom, ako funguje americké námorníctvo. Kapitán je tu VŽDY zodpovedný za svoju loď a svojich námorníkov. Až do takej miery, že ak loď z akýchkoľvek dôvodov stroskotá, kapitán je automaticky z námorníctva prepustený a už v živote sa na žiadnej vojenskej lodi plaviť nebude.Bez ohľadu na to, či stroskotanie zavinil alebo nie. Je to efektívne? Samozrejme – každý kapitán je motivovaný urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby jeho loď nestroskotala. Je to spravodlivé? Určite sa nájde niekoľko prípadov, kedy bude niekto prepustený nespravodlivo. To je však prijateľná cena v porovnaní s obrovským prínosom takéhoto opatrenia.
Opäť Ch. Munger: „To, ako a čím sú ľudia motivovaní (po anglicky incentives) vysvetľuje prakticky každé ich konanie, a čím som starší, tým viac si uvedomujem, aká absolútna pravda to je.
Takže ak chceme mať na Slovensku kvalitné investičné služby, riešenie je jednoduché – stačí zákonom prinútiť predstavenstvo a top management každej správcovskej spoločnosti držať 60% svojho majetku v piatich najpredávanejších fondoch ich spoločnosti, počas doby ich zamestnania a ešte 5 rokov po skončení ich pracovného pomeru. Je to spravodlivé? Nie tak celkom. Nie som veľký zastánca štátnej regulácie čohokoľvek, ale pozitívny efekt takéhoto opatrenia by podľa mňa násobne vyvážil akékoľvek potenciálne negatíva.
Bolo by to efektívne? Buďte si istí. Ak chcete dôkaz, stačí sa pozrieť na 2. pilier. Každý, kto sa nechce spoliehať len na štátny dôchodok, musí investovať v niektorej DDS. Vrátane bankárov, investičných manažerov a finančných sprostredkovateľov. Výsledok? Poplatok za správu fondu 0,30%p.a. Nuž, keď sa chce, všetko ide.
Pravdepodobnosť prijatia takéhoto riešenia je, myslím si, nízka. Je to teda zase iba na nás. Chceme mať dobré a lacné finančné služby? Tak pre to treba niečo urobiť. Nechcem povedať, že hneď treba dávať ľudí na súd. Na začiatok bude stačiť trochu sa zamyslieť pred tým, než niečo podpíšem, a poobzerať sa po možných alternatívach. Kým nezačneme presúvať svoje peniaze tam, kde je o ne postarané najlepšie, nezmení sa nič.
*Dôchodkový systém v USA funguje inak ako u nás. Penzie sú zabezpečované priamo zamestnávateľmi, nie štátom (okrem štátnych zamestnancov). Zamestnanec si otvorí dôchodkový účet, kam si posiela peniaze. Investície si buď riadi sám, alebo mu zamestnávateľ zabezpečí ich správu. Tí si na to väčšinou najmú buď asset managera alebo banku. Funguje to podobne, ako keby každý zamestnávateľ mal svoju vlastnú DDS.
