.st0{fill:#FFFFFF;}

Investičný proces vs. výsledky 

 15 januára, 2016

By  Vladimir

Ako prežiť

Kniha „Deep Survival“ od Laurencea Gonzalesa je jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal. Autor je akrobatický pilot (okrem iného) a téme „prežitia“ sa venuje viac ako 40 rokov. V knihe analyzuje mnoho nehôd a kritických situácií, do ktorých sa ľudia dostali, či už vlastnou vinou, alebo zhodou náhod. Skúma, čo z toho, čo účastníci týchto nehôd urobili alebo neurobili, malo najväčší vplyv na výsledok. Ako hovorí podtitul knihy: Kto prežije, kto zomrie a prečo.“ No nie je to len o tom, čo sa stane, ak stroskotáte na otvorenom mori. Opäť z editorialu: „Autor spája tvrdé vedecké fakty so silným rozprávačským umením, aby ukázal záhady schopnosti prežiť, či už v divočine, alebo zoči-voči veľkým životným výzvam. Táto kniha zmení váš pohľad na život. Každý má nejakú horu, na ktorú sa šplhá. Každý má v sebe kus divočiny“. Samozrejme, príde aj na zoznam – autor na základe svojich analýz a skúseností uvádza sumár vlastností, prístupov k riešeniu problémov a nazeraniu na svet, ktoré odlišujú tých, čo prežili (tzv. survivors, sú to ľudia, ktorí berú svoj život do vlastných rúk a nenechajú sa zdeptať zlými okolnosťami), od tých, ktorým sa to nepodarilo (tzv. nonsurvivors, to sú ľudia, ktorí sa ťažkosťami nechajú „prevalcovať“).

Ale najsilnejšie posolstvo knihy je, že svet je veľmi komplikovaný a nepredvídateľný systém. Napriek tomu, že urobíte všetko správne, úspech sa nemusí dostaviť. „Nonsurvivors“ niekedy prežijú a aj skutoční „survivors“ sa dostanú do takej zlej situácie, kde je objektívne nebezpečenstvo jednoducho príliš veľké na to, aby sa mohli zachrániť. Ako príklad autor uvádza pád mrakodrapov Svetového Obchodného Centra v New Yorku.

Naozaj tu už nikto nič negarantuje?

Prežitie nehody, alebo inej kritickej situácie, rovnako ako veľa iných vecí v živote, je pravdepodobnostný koncept – nemá zaručený výsledok. Ale niektoré činnosti a prístupy zvyšujú pravdepodobnosť prežitia, a niektoré ju, naopak, znižujú. O tom je vlastne celá kniha – ako zvýšiť pravdepodobnosť záchrany (alebo úspechu).

Veľmi podobne to funguje aj v bežnom živote – málokedy sa dá jednoznačne povedať, čo sa stane a ako to dopadne. Pre mnohých ľudí je však tento fakt veľmi znepokojujúci. Pre svoj spokojný život totiž potrebujú „istoty“. Neuvedomujú si, že istoty neexistujú. Ako hovorí klasik, isté sú len dane a smrť. Vlastne, keď sa nad tým zamyslím, tak iba smrť. Istota je len veľmi drahá ilúzia. Jediné, čo môžeme robiť, je zmenšovať NEistotu.

Jedným z nástrojov, ktoré sa na „znižovanie neistoty“  používajú v businesse, je SIX SIGMA. Ide o nástroj na riadenie procesov vo výrobných firmách, ale aj v sektore služieb, jednoducho všade tam, kde je dôležité zabezpečiť konzistentú kvalitu výstupov. Dosiahnutie cieľa „Six Sigma“ zjednodušene znamená, že 99,9997% výstupov spĺňa požadované kritériá (bezchybnosť výrobkov, doručenie včas, dostupnosť služby a pod.) A sú firmy, ktorým sa to darí dosahovať (väčšinou výrobné firmy s vysokoautomatizovanými procesmi). V sektore služieb, kde je viac zainteresovaný ľudský faktor, je úspešnosť 99% obrovský úspech (moje skúsenosti sú z bankovníctva), v mnohých procesoch sa požaduje 95%.

Zamyslime sa nad tým – proces, ktorý má daná firma alebo inštitúcia pod kontrolou od začiatku do konca, vie ho riadiť a ovplyvňovať, je kvalitný, ak splní všetky náležitosti v 95%. Pri 99% úspešnosti je superkvalitný. To sú aktuálne limity toho, čo sa dá reálne dosiahnuť.

Čo to má všetko spoločné s investovaním?

Veľa. Ceny akcií, dlhopisov a iných investičných nástrojov závisia od obrovského množstva faktorov – nielen ekonomického rastu, výmenných kurzov, úrokových sadzieb a pod., ale aj (možno HLAVNE) od očakávaní, potrieb, túžob, nálad, obáv a iných emócií stoviek miliónov investorov. Nič z toho sa nedá nieže kontrolovať, ale ani predpovedať alebo nebodaj určovať.

Napriek tomu finančné trhy môžu investorom priniesť veľmi zaujímavé zhodnotenie ich kapitálu. Určite existuje viacero spôsobov, ako úspešne investovať. Základom je však vždy kvalitný investičný proces. To je totiž to jediné, čo môže mať investor pod kontrolou. Neexistuje jediné správne riešenie. No som presvedčený, že pre štandardného investora, ktorý to nechce robiť full time, by 2 základné atribúty, charakterizujúce jeho investičný proces, mali byť tieto :

  • dlhý časový horizont
  • držanie nákladov na čo najnižšej úrovni.

Ak si už svoju stratégiu nájdete, alebo vytvoríte, a ste presvedčení, že má vysokú pravdepodobnosť úspešnosti, treba sa jej držať „v dobrom aj v zlom“. Investujeme totiž na dlhé obdobie – 10, 20, 30 rokov. Bolo by hlúpe meniť ju každých 6 mesiacov, podľa toho čo niekto povedal v telke alebo ktorý fond vyhral súťaž Investícia roka.

Investovanie je však hra s pravdepodobnosťou. Môže sa stať, že napriek tomu, že investor urobí všetko správne, nemusí dosiahnuť také výsledky, aké očakával. To môže znamenať, že jeho príjem z kapitálu nebude taký veľký, ako si pôvodne myslel, alebo bude musieť dobu investovania o niekoľko rokov predĺžiť. Nie je to však, ako hovoria ITčkári, „bug, ale feature“. A správny investičný proces pravdepodobnosť takéhoto výsledku minimalizuje. Ak sa ale, naopak, sústredíte na dosahovanie výsledkov, nevyhnutne skončíte naháňaním najnovších trendov, najpredávanejších fondov a aktuálne najšikovnejších portfólio managerov. Paradoxne – výsledky tejto snahy vás s veľkou pravdepodobnosťou nepotešia.

Pri investovaní naozaj nikto nič negarantuje. To je možno dôvod, prečo sa väčšina ľudí investovaniu vyhýba. Zdá sa im príliš komplikované a rizikové. Správny investičný proces a dobre nastavené očakávania však do veľkej miery komplexitu aj neistotu eliminujú. A konieckoncov, neinvestovanie vytvára svoje vlastné riziká.

Photo: Flickr

 

Vladimir


Your Signature

related posts:

{"email":"Email address invalid","url":"Website address invalid","required":"Required field missing"}
>