Čo je to ETF?

ETF (Exchange Traded Fund, alebo fond, obchodovaný na burze) je (relatívne) nový typ podielového fondu, ktorý umožňuje investorom investovať s tak nízkymi nákladmi a transparentnosťou, ktorú klasické podielové fondy, predávané na Slovensku, neponúkajú.

Najprv trocha histórie

Rôzne nástroje kolektívneho investovania majú investori k dispozícii už vyše 100 rokov. Zrejme prvý „investičný trust“ vznikol v Holandsku v roku 1774. Prvé uzatvorené investičné spoločnosti začali vznikať tiež v Holandsku v roku 1822. Ďaľšia vlna spoločností, podobných dnešným podielovým fondom (zrejme lepší preklad z angličtiny by bol vzájomný alebo spoločný fond) vznikla vo Švajčiarsku (1849) a Škótsku (1880). Následne sa tieto nástroje kolektívneho investovania objavili vo Veľkej Británii a Francúzsku, a v roku 1893 vznikol prvý uzatvorený investičný fond v USA. V roku 1907 vznikol vo Philadelphii Alexander Fund, ktorý vydával nové akcie (umožňoval vstúpiť novým klientom) 2 krát za rok a umožňoval vyberať peniaze z fondu na požiadanie.

Prvý moderný otvorený podielový fond vznikol v Bostone v roku 1924 (Massachusetts Investors’ Trust). V roku 1928 vznikol v USA prvý fond bez vstupných poplatkov. V tom istom roku vznikol Wellington Fund, prvý fond, ktorý investoval do akcií a dlhopisov (dovtedajšie fondy priamo financovali rôzne podnikateľské projekty alebo obchodné zámery, podobne ako dnešne projektové bankovníctvo).

Objavuje sa indexový fond

Hlavnou výhodou podielových fondov je, že umožňujú aj malým investorom diverzifikovať svoje investície a tým znižovať riziko, čo by inak nemali ako dosiahnuť. Nevýhodou sú vysoké poplatky, ktoré si takéto fondy účtujú.

Tento problém sa prvá pokúsila vyriešiť banka Wells Fargo. V roku 1971 založila prvý indexový fond, teda fond,  ktorý sa zameriava len na kopírovanie zloženia a výkonnosti konkrétneho indexu. Efekt pre investorov sú nižšie náklady na správu fondu a lepšie výsledky ako 2/3 aktívne spravovaných fondov.

Tento koncept rozšíril John Bogle, zakladateľ Vanguard Group. O správnosti jeho prístupu svedčí to, že Vanguard je dnes najväčším správcom podielových fondov na svete a zamierava sa primárne na nízkonákladové riešenia pre investorov pomocou indexových fondov. Priemerná výška poplatkov (total expense ratio) vo fondoch Vanguard v roku 2014 bola 0,18% p.a. Priemerná výška poplatkov vo fondoch predávaných na Slovensku sa pohybuje okolo 2,00% p.a.

Ako funguje ETF

Prvé investičné trusty fungovali tak, že sa dalo dohromady pár investorov, vložili svoje prostriedky do „spoločnej kasy“ a najali si manažéra, ktorý sa za poplatok o tieto prostriedky staral. Aby bolo jasné, koľko kto investoval, dostal každý investor potvrdenie, akú časť fondu vlastní (boli mu vydané akcie, alebo certifikát). Moderný podielový fond funguje podobne, akurát manažér a „spoločná kasa“ sú pripravené vopred a investori môžu vkladať prostriedky do pripravenej konštrukcie. Pri otvorenom podielovom fonde môže investor do fondu kedykoľvek vstúpiť aj vystúpiť (môže svoje podiely kedykoľvek predať, alebo nové podiely kúpiť), za aktuálnu cenu podielu. Tú správca fondu stanovuje raz denne, podľa aktuálnej hodnoty majetku vo fonde.

ETF funguje podobne, je to v princípe podielový fond, zameraný väčšinou na pasívne sledovanie niektorého indexu (ale to sa postupne mení, už teraz je k dispozícii množstvo investičných stratégií). Podiely v ňom sa však nekupujú u predajcov daných fondov (napr. banky) ale priamo na burze, kde sú tieto podiely obchodované ako akékoľvek iné akcie.

Ako je ale zabezpečené, aby cena akcií fondu kopírovala hodnotu jeho majetku? Každý správca fondu si vyberie niekoľkých tzv. autorizovaných účastníkov (AU), sú to väčšinou veľké investičné banky alebo brokeri. Im správca vydá istý počet podielov (akcií fondu) a oni sú povinní dodať do fondu adekvátny majetok (ak fond napríklad trackuje S&P 500, AU nakúpia na trhu adekvátnu štruktúru akcií) a dodajú ho správcovi do fondu. Všetky náklady, súvisiace s nákupom, hradia AU. To je obrovská výhoda oproti klasickému podielovému fondu, kde všetky tieto náklady hradia samotní investori.

A prečo by to AU robili? Pretože na tom zarábajú peniaze. Ak rastie dopyt po akciách fondu, cena jeho akcií stúpa voči hodnote „podkladového aktíva“, teda vo vyššie uvedenom prípade voči indexu S&P500. Otvára sa tu priestor na arbitráž – AU nakúpi podkladové aktívum na trhu a vymení ho u správcu fondu za nové akcie fondu, ktoré predá na trhu. Ak naopak cena akcií fondu voči podkladovému aktívu klesá, AU predá podkladové aktívum z fondu a na trhu nakúpi akcie fondu, ktoré správca fondu následne „umorí“. Vzhľadom na to, že AU je vždy niekoľko, je zabezpečené, že hodnota akcií fondu kopíruje hodnotu indexu, ktorého zloženie fond „trackuje“ a zároveň je táto arbitráž zdrojom zárobku pre AU. Tým je titež zabezpečená dostatočná likvidita pre investorov, ktorí chcú vstúpiť alebo vystúpiť z fondu.

Prečo sú ETF také lacné?

V prvom rade preto, že ETF primárne pasívne trackujú nejaký konkrétny index (hoci teraz už existuje veľa rôznych investičných stratégií aj pri ETF). Pasívna správa je ďaleko lacnejšia ako aktívny management, a zároveň prináša lepšie výsledky. V druhom rade kvôli tomu, že ETF má jednoduchší proces nákupu a predaja podielov (akcií). Ak chcete investovať do klasického podielového fondu, udeje sa toto: zadáte pokyn na nákup (na pobočke banky, u predajcu, cez internet banking). Následne treba previesť peniaze z vášho účtu na účet fondu, pripravujú a posielajú sa konfirmácie. Potom musí manager fondu vaše peniaze zainvestovať, pričom zaplatí spready a poplatky s tým súvisiace (samozrejme, že to nerobí s každými 100 EUR, ktoré mu pošlete, ale princíp platí). Pri predaji je to to isté, len naopak. Výsledok – veľa práce, vysoké náklady, vysoké poplatky.

Keď kupujete ETF, väčšinou si ho na burze kúpite od iného investora, správca do toho vôbec nie je zainteresovaný a tým pádom mu to nevytvára žiadne náklady. Jediná výnimka je, ak sa vytvorí rozdiel medzi cenou ETF a podkladovým aktívom, a treba vytvoriť alebo umoriť akcie fondu. Vtedy však väčšinu nákladov zaplatia AU. Výsledok – málo práce, nízke náklady, nízke poplatky.

Riziká spojené s investovaním do ETF

V prvom rade je to klasické trhové riziko. Ak investujete napr. do ETF, ktoré trackuje S&P500, a tento index klesne o 20%, vaša investícia tiež klesne o 20%, nízke poplatky vás nezachránia.

Riziko exotických investícií – na trhu existuje vyše 1500 fondov, do ktorých môžete investovať. Od klasických akcií a dlhopisov, cez komodity až po opčné stratégie. No fakt, že existuje lacný fond  ALPS U.S. Equity High Volatility Put Write Index Fund automaticky neznamená, že by ste doň mali investovať. Aj keď teoreticky sľubuje zaujímavé výnosy. Ak nerozumiete, ako daná investícia funguje, pozrite sa radšej po niečom inom.

Riziko likvidity – pri štandardných veľkých fondoch je takéto riziko veľmi nízke. Ak si ale vyberiete nejakú exotickú stratégiu, alebo fond zameraný na úzky trhový segment, môže sa stať, že veľmi narastie rozdiel medzi cenou akcií fondu a cenou podkladového aktíva, ktoré AU nebudú schopní eliminovať. Napr. počas Arabskej jari egyptská burza na niekoľko dní zrušila obchodovanie. Investori špekulovali na nárast cien a nakupovali akcie Market Vectors Egypt ETF. No keď burza znovu otvorila, ceny egyptských akcií sa nepohli, a cena fondu skokovo zletela dolu. Nebola to chyba fondu, no investori prerobili. Ak raz kúpite ETF drahšie, ako je cena podkladového aktíva (za prirážku voči NAV), nečakajte, že na tom zarobíte

Ako používať ETF

Ideálnym spôsobom investovania pre väčšinu investorov je podľa mňa nízkonákladové, pasívne investovanie do niekoľkých širokospektrálnych indexov. Jediný spôsob, ako sa takéto investovanie na Slovensku dá realizovať, je nákup adekvátnych ETF cez online brokera. Netreba sa toho báť, nie je to o nič komplikovanejšie, ako otvoriť si účet v banke alebo investovať do klasických podielových fondov. Je však dôležité nenechať sa zlákať širokou ponukou investičných možností a zostať pri základných, jednoduchých, lacných a likvidných fondoch.

Photo: Flickr

Comments are closed