Rada pre všetkých 40nikov: aj vy investujte

Mám sa dobre, ale …

Takže 40ka je za vami. Keď sa pozriete za seba, môžete byť spokojní. Kariéra sa celkom pekne rozvinula, s manželkou (manželom) vám to klape, deti utešene rastú, máte kde bývať, aj auto je celkom pekné. V zime si chodíte zalyžovať do Álp, v lete k moru, sem tam nejaká tá exotika. Život je krásny, nemáte sa na čo sťažovať.

Alebo možno … Nie, nie je to celkom kríza stredného veku, viete, že kúpa motorky to nevyrieši … Niečo nie je celkom v poriadku.

Každý deň od rána do večera v robote. Plat je slušný, ale už to začína byť celkom nuda, stále to isté dokola. Pritom úroveň stresu neklesá, skôr naopak. Chceli by ste možno skúsiť aj niečo iné, lenže keď dáte teraz výpoveď, kto vás v tomto veku zamestná? A čo potom s hypotékou? A autami na leasing?

… na nič nemám čas.

Keď prídete večer domov, deti už väčšinou spia, manželka (manžel) je trochu napaprčená (ý), že zase meškáte, ale ona to chápe, robíte to predsa pre rodinu. Takže len niečo rýchlo zjete, trocha porozprávate a padnete do postele. S deckami sa zabavíte cez víkend, ak si náhodou nedohodli celodennú návštevu u kamarátov. Veľmi si síce neoddýchnete, ale čo už, oddychovať budete na dôchodku.

Cestou do kúpeľne zavadíte o gitaru a spomeniete si, že kedysi ste chceli s kapelou nahrávať punkový album. No ale muzika účty za elektrinu nezaplatí, a aj tak ste už vyšli z cviku. Keď vyťahujete zo skrine pyžamo, všimnete si na hornej polici svoju horolezeckú výstroj. Na Mont Blancu ste boli naposledy pred 20 rokmi, ktovie či sa tam ešte niekedy pozriete … No nič, ide sa spať, zajtra musím ísť do roboty …

Zrazu si uvedomíte, že na veľa vecí, na ktorých vám záleží, ktoré máte radi a robia vás šťastnými, jednoducho nemáte čas.  Znie vám to povedome? Aj vy by ste chceli v práci tráviť menej času? Vitajte v klube.

Najzvláštnejšie na tom celom je, že veľa ľudí, ak nie väčšina, by skutočne mohla.

Dobre už bolo?!?

Spomeňte si na dobu, keď ste vyrastali, sedemdesiate roky minulého storočia. Samozrejme, bol to komunistický, represívny režim, a mal veľa chýb. Ale mali sme kde bývať, čo jesť, zima nám nebola. Iste, občas nebol toaletný papier, potraviny boli nekvalitné, banány len na Vianoce, ak ste sa rozhodli odísť do Rakúska bez povolenia, zastrelili vás na hranici. Materiálne to síce nebol žiadny luxus, ale v pohode sme prežili.

Dnes je priemerná reálna mzda na Slovensku zhruba dvakrát tak vysoká v roku 1975.  Predstavte si to – väčšine ľudí by stačilo pracovať 4 hodiny denne, aby sa mali (z materiálneho hľadiska) tak ako pred 40 rokmi naši rodičia, teda v čase, na ktorý mnohí ešte dnes spomínajú s nostalgiou.

Napriek tomu všetci ďalej kvaltujeme.

Rat race v praxi

Prvý dôvod je ten, že džobov na polovičný úväzok nie je veľa. Druhý, a zrejme závažnejší je, že 2 krát tak dobre sa máme nielen my, ale aj všetci ostatní.

My ľudia sme totiž tvori sociálne a svoje šťastie máme tendenciu odvodzovať od svojho postavenia (sociálneho aj materiálneho) v skupine. Hoci sme na tom materiálne ďaleko lepšie ako v minulosti, ak okolo seba vidíme ľudí, ktorí sa majú lepšie ako my (alebo sa tak navonok javia), nie sme šťastnejší. A tak si kupujeme nové veci, väčšie domy, drahšie autá, lepšie šaty, aby sme sa im vyrovnali. Američania na to majú termín “Keeping up with the Joneses”.

Má to však jeden háčik – nákup materiálnych vecí nás uspokojí len nakrátko, rýchlo si na ne zvykneme a pocit šťastia vyprchá. Odborne sa tento proces nazýva hedonistická adaptácia – kúpime si novú vec, chvíľu sa z nej tešíme, no po nejakom čase efekt vyprchá a my musíme kúpiť ďaľšiu vec, aby sme sa cítili dobre.

Psychologické výskumy ukazujú, že zážitky majú tendenciu robiť nás šťastnými oveľa dlhšie ako veci, ktoré si kúpime. Medzi absolútne najväčších “producentov šťastia” patrí čas strávený s blízkymi ľuďmi a čas strávený činnosťou, ktorá nás baví tak veľmi, tak nás pohltí, že pri nej zabudneme na všetko okolo nás.

Lenže na to nemáme čas, pretože sme v práci. A tak radšej kupujeme ďaľšie a ďaľšie “hračky” (alebo lepšie bývanie, nové šaty atď.). Na ne potrebujeme peniaze a tak musíme byť dlho v práci a tak stále dokola.

Je to vo vašich rukách

Ak máte takú prácu, v ktorej si sami určujete, koľko hodín odrobíte, a uživí vás, gratulujem. Ste v závideniahodnej situácii.

Ak nie, mám pre vás jednu radu – investujte. Jedine tak si vytvoríte kapitál, výnosy z ktorého vás budú živiť. Alebo aspoň nahradia podstatnú časť z vášho aktuálneho príjmu.

Na rozdiel od 25 ročných mlaďasov však nemáte taký veľký časový luxus, čiže namiesto sporenia a investovania  5,10,20 EUR musíte na to poriadne dupnúť.

40 investujte

Ak ste schopní prežiť z 50% svojich príjmov a zvyšok budete pravidelne investovať, o 15 rokov budete finančne nezávislí. Ak spotrebujete 60% svojich príjmov a 40% ušetríte a investujete, finančne nezávislí budete o 19 rokov. To vôbec nie je zlé.

V princípe je to veľmi jednoduché – väčšina ľudí by žila lepší, produktívnejší a šťastnejší život, ak by získali kontrolu nad svojim časom. Finančná nezávislosť je spôsob, ako to dosiahnuť.

 Ak sa zameriate na to, čo je pre vás skutočne dôležité a prestanete sa porovnávať so svojim susedom alebo fešákom z reklamy, zistíte, že tento cieľ je oveľa bližšie, ako ste si pôvodne mysleli.

Preto je podľa mňa získanie finančnej slobody a nezávislosti jediným rozumným dôvodom, prečo sa zaoberať investovaním. Nie zabezpečiť lepší život pre svoje deti, zaplatiť im štúdium na fasa škole, alebo našetriť na prvú splátku na dom snov. Ale žiť váš život, podľa vašich predstáv.

Je čas začať myslieť na seba.

Photo: Flickr

Comments are closed