Chcete si vybudovať majetok investovaním? Tak neriskujte!

Riziko a jeho vzťah k ponúkanému výnosu je jednou z najdôležitejších vecí, ktorým by investori mali venovať pozornosť. Je však aj zdrojom mnohých nedorozumení.

Drvivá väčšina ľudí neinvestuje do akcií zo strachu, že prerobia peniaze. Pretože investícia do akcií je vysoko riziková. A nikto predsa nechce prerobiť. Preto radšej investujú konzervatívnejšie. A dobre robia! Potvrdí im to každý dobrý predajca finančných produktov s ponukou zmiešaného investičného fondu. A ak by predsalen začal hlodať červík pochybností, stačí si pozrieť hocijakú finančnú literatúru – tam sa dozvedia, že z hľadiska rizikovosti sa finančné aktíva delia nasledovne:

vládne dlhopisy – bezriziková investícia

firemné dlhopisy – rizikovejšia investícia

akcie – najrizikovejšia investícia

Pre úplne bežného, priemerného človeka by teda malo byť najbezpečnejšie nechať si svoj majetok v hotovosti, odvážnejší môžu ísť do vládnych dlhopisov, Indiana Jones si môže kúpiť korporátne dlhopisy a akcie sú určené pre base jumperov a Nika Walendu.

Tak, a je to jasné. Koniec debaty.

Vlastne … nie, nie je to jasné. Je tu totiž jeden dosť veľký problém – dlhodobé priemerné výnosy akcií sú konzistentne vyššie ako hocijakej inej triedy aktív. Pozrime sa na obrázok.

Zdroj: J. Siegel, Stocks for the long run

Ako je to možné?

“No ako by to bolo možné?!?” počúvam rýchlu, fundovanú odpoveď. “Pretože akcie sú rizikové. A každý predsa vie, že čím vyšší výnos chcete dosiahnuť, tým väčšie riziko musíte podstupovať.”

Tak a je to jasné, KONIEC DEBATY … Počkať, počkať, nie tak rýchlo! Ak veríte vyššieuvedenému tvrdeniu, je načase porozprávať sa o riziku. Pretože to tvrdenie NIE JE PRAVDIVÉ.

Čo je to riziko

Veľmi jednoduchá definícia znie – riziko vyjadruje mieru pravdepodobnosti dosiahnutia takého výsledku, ktorý sa nám nebude páčiť. To zároveň predpokladá, že poznáme všetky možné výsledky a sme schopní odhadnúť pravdepodobnosť, s ktorou môžu jednotlivé výsledky nastať (ak nevieme, hovoríme o neistote).

Pre ilustráciu sa pozrime na otrepaný príklad s rizikovosťou dopravy.

Čísla sa rôznia od štúdie k štúdii, ale všeobecný záver je jednoznančný – lietanie, napriek všetkým našim zlým pocitom, bombastickým reportážam o pádoch lietadiel a škaredým obrázkom v novinách a na internete, je oveľa bezpečnejšie, ako cestovanie autom. Napríklad tento jeden starší výskum Massachusetts Institute of Technology uvádza, že cestovanie lietadlom je 19 krát bezpečnejšie ako cestovanie autom. Konkrétne šanca, že zomriete pri ceste lietadlom je 1 k 7.000.000. To znamená, že priemernému cestujúcemu, ktorý by lietal lietadlom každý deň, by na základe tejto pravdepodobnosti trvalo 19.000 ROKOV, kým by “zažil” smrteľnú nehodu.

Pravdepodobnosť, že zomriete pri ceste autom (pri porovnateľných precestovaných kilometroch ako v prípade letu) je 1 ku 14.000. Priemerný cestujúci, ktorý by takýto výlet robil každý deň, zažije smrteľnú nehodu už po 38 rokoch. Cestovanie autom je stále veľmi bezpečné, ale VÝRAZNE rizikovejšie, ako cestovanie lietadlom.

A čo motocykle? Pri rovnakej dĺžke precestovanej vzdialenosti ako v horeuvedených 2 prípadoch, pravdepodobnosť úmrtia je 1 ku 400. Takže ak by priemerný motocyklista robil takéto výlety každý deň, neprežije oveľa dlhšie ako 1 rok.

Aby sme to uviedli na pravú mieru, pre korektné porovnanie tieto štatistiky rátajú s dĺžkou jedného výletu cca 5.000km. Takže aj priemerný motocyklista by musel prejsť zhruba 2.000.000km, kým sa dostane do smrteľnej nehody. Takže aj motocykel je celkom bezpečná forma cestovania, no výrazne MENEJ bezpečná ako auto alebo lietadlo.

Pre úplne bežného, priemerného človeka teda môžeme urobiť nasledovný záver: Cestovanie lietadlom je NAJBEZPEČNEJŠIE, cestovanie autom je BEZPEČNÉ a cestovanie motocyklom je NAJMENEJ bezpečné.

Inými slovami – čím rizikovejší spôsob prepravy používate, tým je väčšia pravdepodobnosť (riziko) úmrtia počas cesty.

Alebo iný príklad – skupina ľudí stojí na brehu prudkej rieky a potrebuje sa čo najrýchlejšie dostať  na druhý breh, presne oproti miestu, na ktorom teraz stoja. Ani jeden z nich nevie plávať.

Aké riziko pri tom podstupujú?

To záleží na tom, aký spôsob presunu na druhý breh zvolia.

Rozdeľme ich do 2 skupín. Prvá z nich sa rozhodne použiť lávku pre peších, ktorá sa od nich nachádza 2 kilometre po prúde rieky. Druhá skupina sa vrhne do rieky a pokúsi sa preplávať len tak, vlastnými silami. Pretože chcú byť na druhej strane čo najrýchlejšie.

Prvá skupina si evidentne zvolila veľmi bezpečný spôsob presunu. Povedané “štatisticky”, očakávaný výsledok pre ktoréhokoľvek člena tejto skupiny je, že sa na druhý breh dostane.

Druhá skupina je na tom oveľa horšie. Vzhľadom na prudký tok a fakt, že nikto z nich nevie plávať, očakávaný výsledok pre ktoréhokoľvek z nich je, že sa na druhý breh nedostane. Pretože sa utopí.

To sú ale očakávané výsledky. Neznamená to, že všetci členovia prvej alebo druhej skupiny dopadnú takto. Možno že niekto v prvej skupine zle stúpi, vyvrtne si členok a namiesto na druhý breh pôjde na pohotovosť. Možno, že práve vo chvíli, keď niekto z druhej skupiny bude skákať do vody, prepláva okolo neho kmeň stromu, ktorý rieka niekde strhla, on sa ho zachytí a z pomocou neho sa dostane na druhý breh.

Skupiny ako celok (alebo priemerný člen konkrétnej skupiny) však dopadnú podľa očakávaní, inými slovami podľa rizika, ktoré podstupujú – väčšina členov prvej skupiny sa na druhý breh dostane, pretože riziko je nízke a väčšina ľudí z druhej skupiny sa na druhý breh nedostane, pretože riziko, ktoré podstupujú, je vysoké.

Čím väčšie riziko podstupujete, tým je väčšia pravdepodobnosť, že výsledok vás nepoteší. Toto je univerzálny princíp, ktorý nijako “neokecáte”. Platí odjakživa, funguje podľa neho evolúcia aj Darwinove ocenenia za zlepšovanie kvality ľudského genofondu.

A čo z toho všetkého vyplýva pre vaše investovanie? Ak chcete dosiahnuť úspech, ak chcete prežiť (resp. chcete aby prežili vaše investície), riziko musíte eliminovať, nie ho podstupovať. Aj keď možno trochu inak, ako ste si pôvodne mysleli.

Najväčšie riziko pri investovaní

Podľa môjho názoru najrozumnejšia odpoveď na otázku “Prečo investovať?” je vybudovanie si takého veľkého majetku, aby som z jeho výnosov mohol žiť do konca života. Aby som sa stal pánom svojho času. A najväčšie riziko, ktoré podstupujem je, že sa mi to nepodarí.

Odborný názov je Longevity risk (riziko dlhého života) a jednoducho to znamená, že budete žiť dlhšie ako vydržia vaše peniaze. Asi vás nemusím veľmi presviedčať, že to nie je závideniahodná situácia.

Predstavme si 2 rentiérov. Obidvaja majú 50 rokov, chcú žiť z výnosov zo svojho majetku, a každý z nich potrebuje príjem 10.000 EUR ročne. Prvý z nich má majetok 120.000 EUR, druhý 250.000 EUR.

Už na prvý pohľad je jasné, že prvý z nich podstupuje oveľa väčšie riziko, pretože výška jeho majetku nie je dostatočná na dlhodobé generovanie takéhoto príjmu. Druhý problém, ktorý ale majú už obaja, je veľmi optimistický (no, ako sa to vezme …) odhad časového horizontu. Aby eliminovali “longevity” risk čo najviac, mali by svoj časový horizont natiahnuť minimálne na 40, alebo radšej 50 rokov.

Ako riziko čo najviac eliminovať (alebo aj riadiť)

Dobrý finančný plán je prvou časťou eliminácie rizika. Druhou je zvolenie vhodnej investičnej stratégie. V ľudskej reči to znamená, že si musíme vybrať takú, ktorá má čo najvyšší priemerný OČAKÁVANÝ výnos, pri akceptovateľnej volatilite.

Preto treba hneď na štartovnej čiare zabudnúť na akékoľvek hazardné hry typu Športka, Lotto, návštevu kasína a podobne. Ich očakávaný výnos pre hráča je záporný, preto tadiaľto cesta nevedie. To isté platí pre sporenie v hotovosti, kvôli inflácii.

Rovnako je na tom aktívny trading čohokoľvek (Forex, futures, CFD atď). Niekoľko štúdií ukazuje, že len okolo 5% aktívnych obchodníkov (daytraderov) NIE JE v strate. Okrem toho to, že nie sú v strate, ešte neznamená, že dosahujú dostatočný výnos. Netvrdím, že sa takýmto obchodovaním nedá dosiahnuť rozumný výnos. Ale chce to veľa vedomostí, skúseností, času a aj šťastia. A pravdepodobnosť úspechu je stále nízka. Nič pre nás. Ako hovorí Warren Buffett: “Pri investovaní sa vyhýbam situáciám, kde som nútený, obrazne povedané, prekonávať 2 metre vysoké prekážky. Radšej uprednostím také, ktoré viem prekročiť.”

Preto vynecháme aj špeciality ako private equity, venture capital, angel investing, umenie, veterány a pod. Dlhodobé výnosy sú problematické, náročnosť vysoká. Jedným slovom – rizikové.

Vitajte pri pasívnom investovaní. Tu máme na výber niekoľko základných tried aktív – hotovosť, vládne dlhopisy, akcie, zlato (ako zástupca komodít).

Tu sú ich dlhodobé výnosy a volatilita:

Zdroj: J. Siegel, Stocks for the long run

Sharpe ratio (posledný stĺpecv tabuľke) meria tzv. rizikovo upravený výnos, teda akú volatilitu výnosov musíte podstúpiť, aby ste daný výnos získali. Čím vyššie číslo, tým lepšie. Tu vidno, že hoci akcie majú vysokú volatilitu, ich vysoký výnos tento problém dostatočne kompenzuje.

Z dlhodobého hľadiska teda nie je pravda, že akcie sú riziková investícia. Naopak, investície do dlhopisov alebo zlata sú oveľa rizikovejšie. Pozor, platí to však iba pri investovaní do globálnych, likvidných, lacných a dobre diverzifikovaných fondov (napr. ETF). Pri investovaní do individuálnych akcií hráte celkom inú hru, kde platia trochu iné pravidlá.

No to ešte nie je všetko.

Povedzme, že máte príjem 1000 EUR, a v priebehu 40 rokov si chcete vybudovať taký veľký majetok, aby vám výnosy z neho tento príjem nahradili. Podľa pravidla 4% bude teda vaša koncová suma 300.000 EUR.

Nasledujúca tabuľka ukazuje, koľko by ste museli mesačne odkladať aby ste po 40 rokoch dosiahli cieľovú výšku majetku pri rôznych typoch investícií.

 

Najnižšiu mesačnú “splátku” vyžaduje akciová investícia, je to necelých 20% príjmu. Naopak, pri zlate by ste museli investovať viac ako 50% príjmu a pri dlhopisoch a nehnuteľnostiach iba o trocha menej.

Prežiť z 800 EUR mesačne je určite jednoduchšie ako prežiť z 500 EUR. Takisto pravdepodobnosť, že vydržíte 40 rokov odkladať 50% zo svojho príjmu je výrazne nižšia ako pri 20% “splátke”. Aj tento fakt prispieva k tomu, že dlhodobá investícia do akcií je menej riziková ako ostatné alternatívy.

Ak by sme časový horizont skrátili na 25 rokov, hodnota potrebnej mesačnej investície do akcií stúpne na takmer 500 EUR, no pri dlhopisoch to bude až 800 EUR mesačne a pri zlate necelých 900 EUR. Čiže bez akcií v takejto situácii jednoducho nemáte šancu.

Nič nie je na 100%. Ale akú máte alternatívu?

Ak si chcete vybudovať majetok, “pasívny” príjem a finančnú nezávislosť investovaním, musíte sa vyhýbať rizikám, ktoré môžu dosiahnutie tohto cieľa ohroziť. Základné kroky sú tieto:

  • dobrý finančný plán
  • dostatočne dlhý časový horizont (čím skôr začnete, tým lepšie)
  • dostatočne vysokú mieru sporenia (min. 20% z príjmu)
  • podstatná časť vašich investícií MUSÍ ísť do akcií

Pri každej príležitosti zdôrazňujem dôležitosť dlhého časového horizontu. A nehovorím o 100 alebo 200 rokoch, už 15-20 rokov je dosť na to, aby sa prejavili všetky výhody investovania do akcií. Čas je najlepší priateľ každého investora. Je tu však jeden problém – hoci mnoho z nás má takýto čas k dispozícii, každý dlhý časový horizont sa skladá z veľkého množstva krátkych časových horizontov. A v nich sa môže udiať hocičo. Prekonať tieto krátkodobé výkyvy je jedna z najväčších výziev, ktorým investori čelia.

Takisto nie v každom 20 ročnom intervale budú mať akcie reálny ročný výnos 5,4%. A historické výnosy nie sú zárukou výnosov budúcich. No história je asi najlepším vodítkom, ktoré máme, ak sme ochotní sa z nej poučiť. Najlepšie výsledky dosiahneme vtedy, ak pravdepodobnosť hrá v náš prospech, a nie proti nám. Vtedy totiž podstupujeme najmenšie riziko.

 

 

Comments are closed