Tento týždeň pred 10 rokmi skolabovala investičná banka Lehman Brothers. Stojí za to si to pripomínať – táto udalosť odštartovala jednu z najväčších kríz v histórii.
Takto sa vyvíjala cena akcií LB:
Zdroj: acting-man.com
Ale nejde len o ceny akcií a finančné trhy – za touto katastrofou sa skrýva veľa smutných ľudských osudov. Mnohí prišli o strechu nad hlavou a úspory. No týka sa to napríklad aj zamestnancov Lehman Brothers, ktorí prišli nielen o prácu, ale vo veľa prípadoch aj o väčšinu svojho majetku, ktorý mali v zamestnaneckých akciách tejto banky (diverzifikácia, diverzifikácia).
Hoci práve týchto ľudí mi nie je nijako extrémne ľúto (účtovné podvody, o ktorých vedel management firmy aj účtovníci, hrali hlavnú úlohu), táto fotka zo skvelého článku vo Wall Street Journal hovorí veľa:
Ľudia opúšťajú kancelárie Lehman Brothers, sptember 2008, Zdroj: Wall Street Journal
Peknú case study na tému pád Lehman Brothers si môžete prečítať tu. Ďaľšie zauímavé fakty tu.
Mnoho ľudí za krízu viní americkú centrálnu banku a jej vtedajšieho šéfa Alana Greenspana, ako aj bezmedznú vieru v efektívne trhy. Pravda je však zrejme trochu viac komplikovaná.
Napríklad tento článok argumentuje, že hlavní vinníci sú inde. Greenspanova centrálna banka už v roku 2001 zakázala poskytovanie najnebezpečnejších typov „subprime“ hypoték. No Kongres pod vplyvom lobistov presunul nebankové inštitúcie pod dohľad Federálnej obchodnej komisie, ktorá nemala zdroje ani motiváciu na poriadny dohľad nad týmito organizáciami.
FED tiež presadzoval väčšiu reguláciu vládnych hypo agentúr Freddie Mac a Fannie Mae, ktoré výrazne prispeli k hypotekárnej kríze 2008, no Kongres pod vplyvom lobistov túto iniciatívu opäť zastavil.
Dúfajme, že na najbližšiu krízu sme pripravení lepšie.
Starý dobrý zelený Alan. On chybu neurobil. To všetko ten zlý kongres a politici. Pravda nie je komplikovaná, ale jednoduchá – Tak dlho chodili s krčahom po vodu, až to rozdrbkali. Tak jak teraz.
Síce v roku 2001 zakázal suprime hypotéky, lebo sú rizikové, ale v roku 2005 priznal, že nečakal, že budú rizikové.
Chcel regulovať Fanny a spol ale držal úrokové sadzby jak blázen tak dlho dole, ale mu museli iní bankári z EU povedať, či mu nešibe.
Nebudem riešiť, ze nejaké chyby urobil, lebo každý robí chyby. Ale tváriť sa, že to nebola vina jeho a tej jeho sebranky, je nezmysel. Vyhovel politikom aj bankárom, inak by tam nebol takmer 20 rokov.
A teraz po tom všetkom, čo zažil ako takmer najdlhšie slúžiaci šef Fedu, teraz hovorí, že nie doláre sú peniaze, čo kvákal kade chodil, ale zlato. Super. A ked bol šefom fedu, tak zlato rozpredávali. No dá sa mu veriť?
Veď netvrdím, že FED v tom bol úplne nevinne, ale že je to trocha komplikovanejšie. A záujmy ľudí, ktorí na hypotékach zarábali obrovské prachy, mali na situáciu určite veľký vplyv, napr. pomocou vplyvu na Kongres.
podla mna je to veľmi jednoduché a Mišo Dagles to povedal vo Volstrite – Greed is good.
Pekný film o vinníkoch je Big Short 🙂