Kliatba ľavicového ekonóma

Tento článok bol pôvodne zverejnený 28.6.2015 s titulkom “Investujme s Pikettym”

V roku 2013 vydal francúzsky ekonóm Thomas Piketty knihu Kapitál v 21. storočí, v ktorej sa zaoberá bohatstvom a príjmovou nerovnosťou. Po preložení do angličtiny v apríli 2014 sa kniha stala okamžitým hitom a v máji 2014 sa dostala na prvú pozíciu v zozname najpredávanejších kníh novín New York Times. Do januára 2015 sa z nej predalo 1,5 milióna kusov v rôznach jazykoch (nehovoriac o tom, že tento rok vyšla aj v slovenčine). Kniha sa stala akousi bibliou hnutia Occupy Wall Street a priliala olej do ohňa debaty o rastúcej príjmovej nerovnosti. Na to, že sa jedná o ekonomickú knihu, ktorá má navyše 577 strán (v angličtine), je to veľmi slušný výsledok.

Ako (vraj) vzniká príjmová nerovnosť

Základnou tézou knihy je, že dlhodobé výnosy z kapitálu sú vyššie ako celkový ekonomický rast (Pikettyho slávne r > g). Tento fakt podporuje koncentráciu bohatstva v rukách elity, čo podľa neho môže spôsobovať sociálne a ekonomické problémy. Svoju teóriu Piketty podložil analýzou obrovského súboru dát, siahajúcim až k začiatku 19. storočia.

Nebudem tu robiť recenziu knihy, bolo ich napísaných dosť, môžete pozrieť tu, tu, tu, tu alebo tu. Mnohé z nich (napríklad od Lorda Mervyna Kinga, bývalého guvernéra anglickej centrálnej banky, alebo Chrisa Gilesa z Financial Times) poukazujú na to, že dáta, ktoré T. Piketty používa, nepodporujú závery o rastúcej príjmovej nerovnosti, ktoré v knihe prezentuje. Takisto poukazujú na nekonzistentnosť jeho dát, ako aj vyslovené chyby v nich.

Ja sa však chcem sústrediť len na hlavnú tézu knihy a na to, čo z nej (podľa mňa) vyplýva.

Robme to, čo funguje

Evolučná teória zjednodušene hovorí to, že v prírode majú väčšiu šancu prežiť tí jedinci, ktorí sú lepšie prispôsobení okolitým podmienkam. Gény takýchto jedincov sa potom šíria ďalej do populácie a je tak zabezpečené prežitie a rozvoj jednotlivých živočíšnych a rastlinných druhov. Inými slovami – to, čo funguje, sa v prírode presadí a prežije, to, čo nefunguje, nie.  Ale rovnako pracuje aj obyčajný, “sedliacky” rozum, ak sa mu to dovolí.

Keď naši prapredkovia zistili, že je lepšie používať kamenné, ako drevené nástroje, začali sa používať kamenné. Keď sa objavili kovové nástroje, a ľudia zistili, že fungujú lepšie ako kamenné, začali sa používať kovové nástroje. Keď ktosi vymyslel koleso, namiesto vláčenia vecí na chrbtoch ich začali nakladať na káry a vozy. Keď vyšlo najavo, že je lepšie v obydliach kúriť pecou, než otvoreným ohňom, začali sa stavať pece. Keď doktor Semmelweis prišiel na to, že lekári by si mali pred pôrodmi umývať ruky, ak chcú znížiť úmrtnosť rodičiek, (po mnohých rokoch a peripetiách) lekári si nakoniec začali umývať ruky. Ak sa raz nájde lepšie riešenie nejakého problému, treba ho začať používať. Proti vetru sa skrátka cikať nedá, a každý, kto to skúsi, skôr či neskôr skončí s mokrými nohavicami.

Takže keď sa ukáže, že výnosy z kapitálu sú väčšie ako rast ekonomiky (toto nerozporujú ani kritici Pikettyho práce, ktorých nie je málo. A ani ja.), aké logické riešenie napadne ekonóma ako je T. Piketty?

Čo navrhuje francúzsky ekonóm

Samozrejme –  dane. A nie hocijaké, ale 80% z príjmu. A navyše k tomu 2% majetková daň. A to všetko bez toho, aby vysvetlil, ako to pomôže chudobným ľuďom a aké to bude mať dopady na ekonomický rast. Pretože nie je dôležité, či sa ľudia majú celkovo, v absolútnom vyjadrení, lepšie alebo horšie, dôležité je, aby sa malé percento ľudí nestalo rozprávkovo bohatými, a aby sme si všetci boli rovnejší. Nech to stojí, čo to stojí.

Skúsme príklad – predstavme si, že existuje diaľnica z Bratislavy do Košíc, a cesta po nej trvá 3 hodiny, namiesto 5 hodín po starej ceste. Ale na to, aby ste sa dostali na diaľnicu, si musíte kúpiť dialničnú známku. A každý si ju nemôže dovoliť.

To sa, samozrejme, nepáči istej časti voličského, a tým pádom aj politického spektra, pretože, chápete – nielenže sú bohatí bohatší, ešte si aj môžu dovoliť kúpiť diaľničnú známku a dostať sa do Košíc o 2 hodiny rýchlejšie. Čo s tým? Ekvivalentom likvidačného zdaňovania z knihy je obmedzenie rýchlosti na diaľnici na 90km/h a postavenie semafórov na každom 5. kilometri. Aby sa, jednoducho, vyrovnali šance.  A môžeme sa všetci potľapkávať po ramenách, ako sme to tým pracháčom natreli. Pritom existuje ďaleko rozumnejší prístup – skúsiť nájsť spôsob, ako umožniť viacerým ľuďom používať diaľnicu.

Ak už teda vieme, že kapitál má väčšie výnosy ako je ekonomický rast a myslíme si, že to prispieva k príjmovej nerovnosti, čo urobiť, aby sme čo najväčšiemu počtu ľudí umožnili využiť túto obrovskú výhodu v ich prospech? Odpoveď je jednoduchá – investujme.

Finančný sektor už urobil svoje a existujú lacné a dostupné nástroje, pomocou ktorých môže investovať do akcií naozaj takmer každý. Konkrétne ide o indexové fondy a ich alternatívu – indexové fondy obchodované na burze, ako aj tzv. online brokeri, cez ktorých sa veľmi lacno a pohodlne dá do takýchto fondov investovať.

Alternatívny návrh opatrení.

A čo by mohol urobiť štát, ktorému leží na srdci blaho a dhodobá prosperita jeho občanov? Tu je pár návrhov :

  • Vrátiť výšku odvodov do druhého dôchodkového piliera späť na úroveň 9%.
  • Zabezpečiť, či už rozšírením konkurencie, alebo ak to nepôjde, tak zákonom, aby každá DDS poskytovala aspoň jeden indexový fond, v ktorom budú poplatky na úrovni svetového štandardu (teda bez vstupnych poplatkov a poplatku “za zhodnotenie”). Ak to nebudú vedieť urobiť, umožniť investorom nakúpiť fondy, ktoré sa voľne obchodujú na burzách. Povolenie účtovania poplatkov za zhodnotenie v indexových fondoch, ponúkaných na Slovensku, je jednoducho škandál.
  • To isté urobiť pre tretí pilier
  • Zákonom stransparentniť výšku nákladov, ktoré investori platia slovenským správcom majetku (asset managerom) v podielových fondoch. Ľudia nemajú žiadnu predstavu, aké obrovské peniaze platia správcom za ich podpriemerné výsledky, a ako negatívne to vplýva na ich budúce výnosy.
  • Pravdivo informovať občanov, že vzhľadom na demografický vývoj by sa nemali spoliehať len na štátny dôchodok a na štátom podporované nástroje (2. a 3. pilier) a vo vlastnom záujme by si mali začať sporiť a investovať aj samostatne. Túto aktivitu by mal štát podporiť zrušením dane zo zisku z kapitálového majetku, ak bol tento v držaní investora aspoň 1 rok.

 

Photo: europsworld.org

Comments are closed