Peniaze sú dôležité.
Stretávame sa s nimi denno-denne. Sú súčasťou prakticky každej transakcie, ktorú robíme, je na nich postavené (z dobrého dôvodu) fungovanie celej ekonomiky a spoločnosti.
„Mať peniaze je lepšie, ako ich nemať. Už len z finančných dôvodov.“
Woody Allen
Schopnosť riadiť svoje osobné financie a chápanie základných finančných princípov a konceptov (úrokové sadzby, percentá, zložené úročenie) – finančnú gramotnosť – považujem za jednu z najdôležitejších životných zručností.
Nedostatok základných znalostí o tom, čo peniaze sú a ako fungujú, je preto masívnou konkurenčnou nevýhodou a môže mať na nás (často aj má) veľmi negatívny dopad.
Dobre o tom vypovedajú štúdie o finančnej situácii slovenských domácností, v ktorých, v porovnaní s okolitým svetom, nevychádzame v najlepšom svetle. A nie je to (len) otázka relatívne nižších príjmov.
Pozrime sa, čo presne tieto štúdie hovoria.
Financie slovenských domácností v rokoch 2017 – 2020
Peniaze a finančný majetok – ako sme na tom boli v roku 2020
Jedným zo základných nedorozumení v oblasti osobných financií je, že výšku príjmu často považujeme za ukazovateľ našej finančnej situácie. No to nie je pravda,
Nechápte ma zle, prosím – výška príjmu, samozrejme, dôležitá je. No o našom finančnom zdraví nehovorí nič, alebo len veľmi málo. Oveľa lepší ukazovateľ je výška čistého majetku – teda všetky naše aktíva mínus všetky naše pasíva (dlhy).
A v tejto oblasti sa nám na Slovensku príliš nedarí.
Ako uvádza Mesačník VÚB z januára 2021:
- celkový objem finančných aktív domácností v 3Q 2020 narástol na 83,2mld EUR
- v porovnaní s rovankým obdobím predchádzajúceho roka to bol rast o 7,10% (napriek kríze rovnaké tempo ako predtým)
- výška finančného majetku v akciách a podielových fondoch vzrástol o 1mld EUR (o 16%) zo 6,1 mld EUR na 7,1mld EUR. Ich podiel na celkovom finančnom majetku však klesol z 9% v roku 2017 na 8,60% v roku 2020
- úspory v dôchodkových fondoch narástli o 33% a tvoria takmer 15% finančných aktív domácností
- znížilo sa tempo zadlžovania (medziročne v 3. štvrťroku o 8,50%),
Zdroj: VUB
Vysoké dlhy a zlá štruktúra
To sú všetko dobré správy. Ale:
- vklady tvoria takmer 49% finančného majetku, voči roku 2017 ich objem vzrástol o 21% (sporenie počas krízy je dobrá reakcia, výška vkladov je však príliš veľká, hoci ich podiel mierne klesol)
- napriek tomu, že temto zadlžovania sa spomalilo a objem finančných aktív rástol rýchlejšie, objem finančných pasív slovenských domácností je stále veľmi vysoký a dosahuje viac ako 53% z objemu finančných aktív. V porovnaní s rokom 2017 ide dokokonca o mierne zhoršenie a z porovnávaných krajín sme v tomto ukazovateli najhorší
- to sa negatívne prejavuje na (podľa mňa) najdôležitejšom ukazovateli – výške čistého finančného majetku. V tomto ukazovateli sme sa ocitli na predposlednom mieste, pred Rumunskom, rovnako ako v roku 2017.
Zdroj: VUB
Jeden faktor, ktorý finančnú situáciu slovenských domácností skresľuje, je vysoká miera vlastníctva nehnuteľností (report uvádza, že viac ako 90% obyvateľov Slovenska býva vo vlastnej nehnuteľnosti, v porovnaní s priemerom v EU 70%). V roku 2017 odhadom až 80% hrubých aktív slovenských domácností tvorili nehnuteľnosti. Pričom približne 1/6 z toho neslúži na bývanie vlastníkovi, ale sú prenajímané.
Aktívum je stále aktívum, hoci je to nehnuteľnosť. No pre domácnosti takáto veľká miera realít v majetku nie je ideálna, pretože zvyšuje riziko a znižuje flexibiltu. Príjem z finančného majetku môžete použiť akýmkoľvek spôsobom – na bývanie, na stravu, na zábavu. Nehnuteľnosť, v ktorej bývate, môžete použiť iba jedným spôsobom – na bývanie.
Ako sa nám darilo v roku 2017
Finančnú situáciu domácností v regióne východnej Európy skúmala štúdia spoločnosti Allianz Gobal Wealth Report 2018.
Z 11 skúmaných krajín východnej Európy bolo Slovensko v roku 2018 s výškou hrubých finančných aktív domácností (per capita) o niečo menej ako 14.000 EUR (na porovnanie – v roku 2015 to bolo 10.873 EUR) na 8. mieste (Česká republika je s výškou aktív viac ako 21.000 EUR na 2. mieste. V roku 2015 bola výška hrubých aktív per capita v Českej republike 18.054 EUR). Lepšie než Slovensko je na tom aj Maďarsko, Poľsko je tesne za nami.
Ešte horšie je to však s čistými finančnými aktívami (rozdiel medzi výškou úspor a dlhmi) – tu je Slovensko s výškou čistých aktív necelých 7.000 EUR na predposlednom – 10. mieste. Nie, nie je to spôsobené primárne úrovňou príjmov – lepšie je na tom Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko aj Bulharsko. Teda všetko krajiny s nižším priemerným príjmom ako Slovensko.
Horšie ako my je na tom už len Rumunsko. Z pohľadu čistých aktív sú Slovensko a Rumunsko jediné 2 krajiny východnej Európy, ktoré tento report zaraďuje medzi chudobné.
Najväčší problém 2017 – leverage
Alarmujúce je, že dlhy domácností per capita na Slovensku v roku 2018 prekročili výšku čistých aktív a stúpajú (v roku 2017 dlhy tvorili viac ako 52% hrubých finančných aktív). Z krajín východnej Európy je Slovensko v tomto ukazovateli zďaleka najhoršie.
Zdroj: Allianz Global Wealth Report 2018
Vyzerá to tak, že Slováci si, v rámci možností regiónu, žijú nad pomery.
Hrubý finančný majetok slovenských domácností rástol v roku 2018 o 4.3%, čo je menej ako svetový aj regionálny priemer. Zadĺženosť však rástla najrýchlejšie, o 10,30%. V roku 2016 to bolo podľa údajov NBS dokonca až o 14% a veľmi vysoký rast zaznamenala aj v roku 2017.
Navyše – väčšinu svojho finančného majetku držia Slováci na bežných, sporiacich alebo termínových účtoch.
Všetky tieto fakty ukazujú na jednu skutočnosť – s peniazmi nevieme pracovať. A hoci sa situácia mierne zlepšuje, stále je to problém.
O peniazoch nehovoríme
Peniaze totiž hýbu svetom, či sa nám to páči, alebo nie. Sú kažodennou realitou našich životov, nevyhnutnou súčasťou každej ekonomickej transakcie, a ak by neexistovali, museli by sme ich nanovo vymyslieť.
Zaujímavé je, že málokto sa verejne prizná, že má k peniazom pozitívny vzťah. Je to akási spoločenská norma vyjadrovať sa o peniazoch negatívne. V zmysle “Mne na peniazoch nezáleží, zdravie je oveľa dôležitejšie” a pod. Vyjadrenie pozitívneho vzťahu k peniazom je znakom akejsi rebélie.
Skúste povedať, že niečo robíte len pre peniaze a hneď ste za rapera.
Je to však iba póza, takpovediac na efekt, niečo ako keď si niekto do novej obývačkovej steny z drevotriesky kúpi 5 metrov kníh, ktoré v živote neprečíta.
Realita je úplne iná.
Čoho sa Slováci boja najviac
Tu sú výsledky prieskumu Eurobarometer z konca roka 2020, konkrétne na tému „Čo sú podľa vás najväčšie problémy, ktorým aktuálne čelí Slovensko“:
Umiestnenie zdravotnej situácie na prvej priečke je vzhľadom na aktuálnu pandémiu COVID-19 pochopiteľná.
Nasledujúce 3 najväčšie problémy majú niečo spoločné – všetky veľmi úzko súvisia s peniazmi.
Pre porovnanie sa pozrite, čoho sme sa báli v roku 2018:
A tu sa dozviete, čoho sme sa báli v roku 2016.
Stále tá istá pesnička – väčšina našich obáv súvisí s peniazmi, respektíve ich nedostatkom. A nie je to nič nové.
„Nedostatok peňazí je koreňom všetkého zla.“
Mark Twain
Peniaze sú jednoducho dôležité, a všetci si to uvedomujeme. Napriek tomu o nich vieme šokujúco málo.