A nekradnúť?!? Ou jes!!! Dá. Finančná nezávislosť je trochu kontraintuitívny pojem. Mnoho ľudí totiž automaticky predpokladá, že na jej dosiahnutie potrebujú obrovský príjem. A keďže obrovský príjem nemajú, tak na vytvorenie svojej finančne zabezpečenej budúcnosti rezignujú už vopred. To je veľká škoda, pretože dosiahnutie finančnej nezávislosti a slobody nezávisí primárne od výšky príjmu, ale od sumy, ktorú ste schopní pravidelne investovať.
A už tu máme prvý protiargument :
Slovensko je chudobná krajina, sporiť ani investovať sa nedá. Nieto z čoho.
Nuž, áno. Slovensko je naozaj chudobná krajina. V porovnaní s Nemeckom. Lenže to nie je dobré porovnanie. Ak sa rozhodnete začať behať šprint na 100 metrov, nemá zmysel porovnávať svoje výkony s Usainom Boltom – to vás len totálne demotivuje a možno skončíte skôr ako ste začali. Preto sa treba pozerať na lokálnych borcov, začať v nejakej okresnej súťaži. Odtiaľ sa potom dá rásť ďalej.
Takže zabudnime na Nemecko, a porovnávajme sa s porovnateľnými krajinami okolo nás – Poľsko, Maďarsko, Bielorusko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko. Všade je (zatiaľ) nižšia životná úroveň ako u nás.
Ani z globálneho hľadiska na tom slovenské príjmy nie sú zle. Stránka Global Rich List porovnáva príjmy v rôznych krajinách na svete. Výsledky sú veľmi zaujímavé. Človek, ktorý na Slovensku zarába minimálnu mzdu (380 EUR), patrí medzi 20% najbohatších ľudí na svete (z hľadiska výšky príjmu), a jeho plat by stačil na zaplatenie mesačného platu pre 43 lekárov v Malawi. Človek, ktorý zarába priemernú slovenskú mzdu (858 EUR), patrí medzi 10% najbohatších ľudí na svete. A človek, ktorý zarába priemerný bratislavský plat (1.280 EUR), patrí medzi 4% najbohatších ľudí na svete! Dúfam, že sa cítite trocha lepšie.
Iný pohľad na našu chudobu – podľa údajov Štatistického úradu v roku 2014 Slováci spotrebovali 9 litrov čistého alkoholu na obyvateľa. Po prerátaní na víno je to cca 700-800 EUR ročne na dospelého obyvateľa za alkohol (58 – 66 EUR mesačne). Alebo ešte inak: v roku 2014 Slováci vložili do hazardných hier 2,53 mld EUR. V prepočte na dospelého obyvateľa je to cca 682 EUR ročne, alebo 57 EUR mesačne.
Týmto celým nechcem povedať, že by sme sa na Slovensku nemohli, alebo dokonca nemali mať materiálne lepšie. Ak však chcete vidieť, ako naozaj vyzerá chudoba, choďte sa pozrieť do Indie alebo do Afriky.
Napriek všetkému sa objavuje aj druhý protiargument:
Sporiť ani investovať sa nedá, pretože každý mesiac mám na účte nulu a žijem od výplaty k výplate.
Toto je klasické zamieňanie si príčiny s dôsledkom – nie je pravda, že sa nedá sporiť, pretože každý mesiac máte na účte nulu. Nulu na účte máte PRÁVE PRETO, že si nesporíte a miniete všetky svoje peniaze.
Takisto nie je pravda, že samotný vyšší príjem umožní ľuďom začať sporiť a investovať. V reále to totiž funguje tak, že ľudia väčšinou minú všetko čo zarobia. Bez ohľadu na to, koľko to je.
V roku 2013 zverejnil Nový Čas prieskum medzi ľuďmi o tom, aké majú platy a ako sú s nimi spokojní. Tu je niekoľko úryvkov z textu :
Marianna (43), hrubý plat 260 EUR, chcela by mať 500 EUR
Martina (37), hrubý plat 450 EUR, chcela by mať 600 EUR
Stanislav (47), hrubý plat 650 EUR, chcel by mať 750 EUR
Andrea (35), hrubý plat 700 EUR, chcela by mať 1.000 EUR
Barbora (21), hrubý plat 1.000 EUR, chcela by mať 1.500 EUR
Ján (36), hrubý plat 1.150 EUR, chcel by mať 1.600EUR
Zdeno (23), hrubý plat 1.000EUR, chcel by mať 4.000 EUR
A poznám človeka, ktorý zarába 4.000 EUR, a chcel by mať 5.000 EUR.
Takto vyzerá hedonistická adaptácia v praxi – bez ohľadu na to, aký vysoký príjem mám, chcem mať viac. Preto, ak chcete niekedy dosiahnuť finančnú nezávislosť a slobodu, alebo nebodaj zbohatnúť, musíte urobiť jedno veľmi dôležité rozhodnutie: povedať si “Dosť!”, toto je životný štandard, ktorý mi stačí, všetky príjmy navyše odteraz idú na budovanie kapitálu, ktorý mi tú nezávislosť a slobodu prinesie.
Samozrejme, vyžiť z 260 alebo 450 EUR mesačne nie je vôbec jednoduché, a hovoriť takýmto ľuďom, aby ušetrili 20 alebo 30% svojho príjmu, je jednoducho nereálne. Tu pomôže zrejme len nejakým spôsobom dosiahnuť zvýšenie platu.
Praktický príklad
Z prieskumu ECB vyplýva, že typická slovenská domácnosť mala v roku 2010 hrubý ročný príjem 11.200 EUR (príjem typickej domácnosti je medián – stredná hodnota – príjmov slovenských domácností, tzn. polovica domácností má menší, a polovica domácností väčší ako typický príjem). Odvtedy priemerná mzda narástla o takmer 11.70%, takže môžeme odhadnúť, že aktuálny ročný príjem typickej slovenskej domácnosti je cca 12.500 EUR ročne. To je čistý mesačný príjem 840 EUR.
Z rôznych iných prieskumov vyplýva, že 4-členná rodina na Slovensku potrebuje na dôstojný a slušný život príjem asi 900 EUR. Môžeme teda povedať že typická slovenská domácnosť má dostatočný príjem na slušný a dôstojný život (typická domácnosť má menej ako 3 členov).
Na druhú stranu to ale tiež znamená, že polovica domácností má vyšší príjem ako je potrebný na slušný a dôstojný život. Nič im teda nebráni dlhodobo sporiť a investovať. Má to len jeden “chyták” – musia byť ochotní žiť na úrovni typickej slovenskej domácnosti (inými slovami žiť pod svoje pomery). A to je zrejme problém, pretože okolo seba nevidím tisícky finančne zabezpečených ľudí. Pritom čo je zlé na životnej úrovni typickej slovenskej domácnosti? Žije si lepšie ako polovica domácností v tejto krajine a lepšie ako drvivá väčšina ľudí na tejto planéte.
Len na základe jednoduchého rozhodnutia – udržať mesačné náklady svojej domácnosti pod 840 EUR – by mnoho ľudí dokázalo veľké veci. Domácnosť s dvomi priemernými slovenskými platmi (858 EUR) by mohla mesačne ušetriť 520 EUR a dosiahnuť finančnú slobodu a nezávislosť o menej ako 20 rokov. Domácnosť s dvomi priemernými bratislavskými platmi by mohla mesačne ušetriť a investovať 1154 EUR a dosiahnuť finančnú slobodu o 11 rokov! A o ďaľších 11 rokov sú z nich milionári!!!
Toto sú úžasné, obrovské, neuveriteľné čísla. Ale reálne a dosiahnuteľné. Kľudne si to prečítajte ešte raz, ak stále neveríte. Ale hlavne – spomeňte si na ne pri najbližšej návšteve nákupného centra.