Ako a prečo dávať deťom vreckové

Podľa rôznych prieskumov na Slovensku dáva vreckové deťom 40-70% rodičov. V susednom Česku je to viac ako 80%. To nie sú úplne zlé čísla. V protiklade s tým sú výsledky prieskumov o úrovni finančnej gramotnosti, ktorá je katastrofálna.

Aka je to možné? Dôvodov bude určite viac, ale jeden z hlavných podľa mňa je, že ľudia sa už od mala neučia pracovať s financiami. Mnohí sa k reálnym peniazom dostanú až takmer v dospelosti – buď keď začnú pracovať alebo idú na vysokú školu a prvýkrát dostanú od rodičov seriózne vreckové. To už je na experimentovanie dosť neskoro, pretože každý omyl má závažné následky.

Finančná gramotnosť sa síce už vyučuje v školách na Slovensku aj v Čechách. No kým si prácu s peniazmi nevyskúšate na vlastnej koži, vrátane znášania následkov svojich zlých rozhodnutí, neviete o nich nič. Preto by sme ako rodičia túto dôležitú oblasť nemali nechávať len na školu a vziať to vlastných rúk.

Vreckové, dávané rozumným spôsobom, môže fungovať ako bezpečný a lacný “trenažér”, vďaka ktorému sa decká naučia s peniazmi správne hospodáriť.  Z prieskumov, ktoré som čítal, ale aj z rozhovorov s priateľmi a známymi, ktorí vreckové dávajú, však vyplýva, že väčšina ľudí to nerobí dobre:

  • dávajú peniaze síce pravidelne, ale bez akýchkoľvek podmienok
  • dávajú peniaze nepravidelne, “keď si deti vypýtajú”
  • podmieňujú poskytnutie peňazí nevhodnými úlohami (domáce práce, známky v škole a pod.)

Z môjho pohľadu je to obrovská premrhaná príležitosť. Decká sa síce dostanú k peniazom a majú nad nimi (aspoň do istej miery) samostatnú kontrolu, no nenaučia sa toľko, koľko by mohli. Alebo si urobia chybné závery.

Atribúty dobrého systému na dávanie vreckového

Vreckové by malo plniť 2 úlohy:

  • dať deckám k dispozícii ich vlastné peniaze, aby ich mohli začať samostatne používať
  • naučiť ich peniaze používať správne

Tu sú teda základné lekcie, ktoré by sme mali potomkov naučiť:

  1. Peniaze nerastú na stromoch

Na to, aby sa v reálnom svete človek dostal legálne k peniazom, musí niekomu poskytnúť nejakú hodnotu (tovar, službu). Otec ani mama nedostávajú výplatu len tak za nič a toto musia ratolesti pochopiť. Môžete síce dávať nejaký základný pravidelný príjem aj bez podmienok (a brať to ako náklady na vzdelanie vašich detí), no je lepšie vreckové na niečo naviazať.

Je však úplne nevhodné podmieňovať poskytnutie peňazí napr. domácimi prácami, uprataním si izby, poslúchaním, príp. výsledkami v  škole. Toto všetko sú veci, ktoré sa od detí očakávajú z titulu, že sú členmi rodiny. A v rodine, ak má správne fungovať, má každý povinnost v rámci svojich možností a schopností prispievať k jej chodu. Mama ani otec nedostávajú za upratovanie, vynášanie smetí a pod. tiež žiadne peniaze. Rovnako to treba vysvetliť aj potomkom. Rovnako to platí aj pre školu – decká študujú pre seba a je v ich vlastnom záujme, aby sa naučili to, čo budú neskôr pre život potrebovať.

Okrem toho, ak naviažete vreckové na domáce práce, riskujete 2 veci – že po nejakom čase nebudú deti ochotné pohnúť doma prstom bez toho, aby ste im zaplatili. A ak budú mať niekedy peňazí dosť, prestane to fungovať ako motivácia úplne a prestanú pomáhať úplne.

Čím to teda podmieniť? Ideálne by to malo byť niečo, čo dieťa relatívne rado robí pravidelne a nejakým spôsobom mu to prospieva. Napríklad bloger MMM (ktorý je aj inšpiráciou tohto blogu) platí synovi za pešo prejdené alebo prebicyklované kilometre. Moja dcéra je relatívne “interiérový typ”, takže jej základné vreckové bude naviazané na čas strávený vonku. Môžu to tiež byť napríklad prečítané knihy a pod.

Staršie deti si môžu tiež príjem vylepšiť pomocou “projektov”. Mali by sme ich povzbudzovať pozerať sa okolo seba, identifikovať problémy a snažiť sa ich vyriešiť (nad rámec bežného upratovania a pomoci v domácnosti). Napríklad máte dlhodobo balkón zaprataný haraburdím a nemôžete ho pužívať. Váš syn príde s iniciatívou, že ho uprace – čo nepotrebujete, vyhodí alebo predá na blšáku, zvyšok uloží do pivnice. Je to niečo, z čoho celá rodina profituje a preto si zaslúži dostať zaplatené. Alebo vám umyje auto a vy nemusíte ísť do umyvárky. Vaša dcéra možno raňajkuje super drahé značkové cereálie. Ak príde s návrhom, že jej odteraz stačia nejaké iné, lacnejšie (a vyhovujú aj z nutričnej stránky), rozdiel z ceny pri prvom nákupe by mala byť jej odmena.

Takýto prístup má 2 výhody : deti sa naučia, že peniaze si treba zaslúžiť; a začnete v nich budovať aktívny prístup k životu a k riešeniu problémov okolo seba. Ja osobne by som chcel svojim deťom týmto spôsobom ukázať, že zarábanie peňazí môže byť kreatívna a často aj zábavná činnosť, nielen niečo, čo musíte robiť so zaťatými zubami, aby ste mali z čoho žiť.

2. Je veľký rozdiel medzi túžbou a potrebou

S týmto má veľký problém aj väčšina dospelých a preto je dobré začať deckám tento koncept vysvetľovať čo najskôr. V úplných začiatkoch bude zrejme celé vreckové slúžiť iba na uspokojenie túžob, no už trocha starším deťom sa dá úspešne vysvetliť, že ak minú cel0 svoje “výletné” ráno na zmrzlinu, nebudú si mať za čo kúpiť obed a zostanú celý deň hladné. Starším deckám môžete dať k dispozícii napr. ročný rozpočet na šaty. V tomto prípade džínsy F&F sú potreba, džínsy Armani sú túžba. A ak minú väčšinu rozpočtu na tie druhé, budú chodiť celý rok v jedných nohaviciach.

3. Trpezlivosť ruže prináša

Pravidelný týždňový (alebo mesačný) príjem pomôže deti naučiť sebakontrole. Pochopia 2 veci – ak si chcú kúpiť niečo drahšie, musia počkať, kým si našetria, resp. ak budú míňať svoje peniaze pravidelne po troškách (od výplaty k výplate), nikdy si nebudú môcť kúpiť nič drahšie. Alebo si musia viacej zarobiť. Ideálne sa tiež naučia urobiť si jednoduchý rozpočet. Trpezlivosť a sebakontrola sú veľmi dôležité, mnohé štúdie ukazujú, že deti, ktoré sú trpezlivé, vedia sa ovládať a sú schopné odriecť si nejaký pôžitok, sú v živote úspešnejšie.

4. Peniaze robia peniaze

Časť príjmu detí  (povedzme 50%) by mala ísť automaticky na “sporiaci” účet, na ktorom mu budete platiť úroky (na malé sumy, povedzme do 1 EUR, kľudne aj 100% mesačne), na vyššie sumy samozrejme menej. Ale nemalo by to byť menej ako 10% p.a. aj na tie najväčšie sumy (dlhodobý výnos z akcií). Z týchto peňazí by sa mali realizovať len “plánované výdavky” (ak si chce potomok kúpiť čosi drahšie, musí si na to dlhodobo sporiť). Vďaka tomu dieťa pochopí, že čím viac bude investovať, tým viac mu peniaze “zarobia” a nemusí sa toľko namáhať samo. Okrem toho mu to pomôže naučiť sa sporiť a dosahovať svoje finančné ciele.

Koľko a kedy

Treba začať čo najskôr. Akonáhle vie dieťa počítať aspoň do 10 a uvedomuje si, prečo chodíme do obchodu a čo tam robíme, je pripravené. Odpoveď na otázku “Koľko?” je trochu zložitejšia. Suma by mala byť dostatočná na to, aby si dietko mohlo aspoň čosi kúpiť, ale zase by nemala zruinovať rodinný rozpočet. Takže záleží od finančnej situácie v konkrétnej rodine. Dobrý prístup je, že sa pozriete, koľko týždenne (mesačne) miniete na “hlúposti” pre svojho potomka a použiť na vreckové časť, alebo celú túto sumu.

V našej rodine začíname od nového školského roka a dcéra bude dostávať mesačne sumu rovnajúcu sa jej veku, teda 6 EUR. Táto suma, samozrejme, každý rok narastie o 1 EUR.

Takýto systém dávania vreckového však neudržíte v hlave, treba to niekde evidovať a sledovať. Dá sa to veľmi elegantne implementovať v Exceli. Rozumiem však, že to nie každému vyhovuje. Možno niekde existuje nejaká pekná aplikácia, ktorá by to zvládla. A ak nie … možno sa hecnem, a do toho decembra si nejakú vytvorím :-).

A ako je to u vás – dávate vreckové? Ak nie, prečo? Ak áno, koľko deťom dávate? Máte nejaké podmienky? Na čo decká najviac míňajú? Ozvite sa v komentoch.

P.S. Ak chcete dostávať info o novinkách na blogu a upozornenia na nové články, zaregistrujte sa na odber noviniek z blogu, buď v “top bar-e” na hlavnej stránke blogu (úplne hore), alebo úplne dolu, v záhlaví hlavnej stránky. Vaše dáta neposkytnem žiadnej tretej strane a neposielam žiadny spam. Ak budete mať pocit, že dostávate príliš veľa mailov, môžete sa kedykoľvek jedným klikom odhlásiť.

Photo: Flickr