Nedávno som v Denníku N čítal úrivok z knihy Ľudovíta Ódora Investovanie z nadhľadu. Témou bol ideálny rodinný rozpočet. Dopadlo to klasicky cimrmanovsky – zažil som moment očakávania (po prečítaní titulku) a moment sklamania (po dočítaní článku).
V článku je niekoľko dobrých postrehov (“Nemiňte všetko!”), nijako ale nevybočuje z finančno-poradenského mainstreamu. Niektoré rady sú však minimálne zavádzajúce. Tu je niekoľko bodov, s ktorými mám najväčší problém:
- “Hovorí sa, že usporených 10 percent postačuje na základné potreby, 15 percent na komfort a 20 percent na ‘pohodu, klídek a tabáček’“. Huh?!? Kto to hovorí? Na základe čoho? Samozrejme, je ďaleko lepšie sporiť 10% z príjmu, než nič. Ale ak budete sporiť (a investovať) 20%, dosiahnete finančnú nezávislosť o cca. 31 rokov. “Pohoda, klídek, tabáček” vyzerá inak. Ak chcete byť na tom finančne dobre, musíte sporiť minimálne 20% zo svojho príjmu
- “Dokonca ani na začiatku kariéry, keď vás bude trápiť skôr adekvátne bývanie a založenie rodiny, vás sporenie až tak trápiť nemusí”. Ojoj, baveru musí. Ak chcete dostať svoje financie a svoj čas pod kontrolu, musíte začať sporiť čo najskôr. Čo finančne nestihnete v dvadsiatke, v päťdesiatke budete doháňať len veľmi ťažko
- “Dohromady sa na všetky splátky úverov a pôžičiek neodporúča minúť viac ako 38 percent zárobku.” Áno? Kto to odporúča? A na základe čoho? Je to takto – z bankových risk modelov vyplýva, že zaúverovanosť klientov okolo tohto čísla znamená ešte stále nízke riziko nesplácania úverov pre banku. Pre zdravie vašich financií je dôležité nebrať si, okrem hypotéky, žiadne ďaľšie úvery.
- “Ideálny rozpočet … vyzerá tak, že … odkladáte desať až dvadsať percent na neskôr …, štvrtinu dávate na bývanie, ďalších desať percent na auto a zhruba polovicu na bežné výdavky”. S takýmto rozpočtom (náklady ako percento príjmov) sú 2 základné problémy. Prvý spomenul aj autor (nevyhovuje domácnostiam s nižším príjmom). Toto je druhý: predstavme si domácnosť, ktorá má čistý príjem 1000EUR a rozpočet si nastavili percentuálne a sporia 20%. Majú všetko, čo potrebujú a o zhruba 31 rokov dosiahnu finančnú nezávislosť. Po nejakom čase im príjem narastie na 2-násobok (napr. manželka sa po materskej vráti späť do práce). Pri pôvodnom rozpočte by na všetko začali nezmyselne míňať dvakrát toľko ako predtým, pričom dosiahnutie finančnej nezávislosti by bolo stále rovnako ďaleko. Ak by však svoje náklady udržali na pôvodnej úrovni a celé zvýšenie príjmu by investovali, doba dosiahnutia finančnej nezávislosti by sa skrátila z 31 na 8 rokov! To by hádam stálo za to.
To je nadnes všetko, želám vám príjemný týždeň 🙂
Zaujímavé čítanie z minulého týždňa :
Potenciálne riziká investora na dôchodku
Skvelý stĺpček o výhodách amatérskych investorov voči profesionálom