Vzhľadom na existenciu obrovského množstva pasívnych fondov, ktoré sú schopné trackovať hocijaký rozumný (ale aj nerozumný) index, investori majú možnosť vytvoriť si hocijakú rozumnú (aj nerozumnú) investičnú stratégiu lacno a efektívne.
Jediný logický dôvod, prečo platiť vysoké poplatky manažérom fondov za správu investícií, je preto ten, že tieto fondy dosahujú pre svojich investorov vyššie výnosy ako indexy. To sa však nedeje.
Podľa najnovších výsledkov prieskumu spoločnosti S&P Dow Jones Indices, tzv. SPIVA report (S&P Indices vs Active) sa aktívne manažovným fondom aj v roku 2016 darilo tak ako obyčajne. Teda zle.
Report ukazuje, akému percentu aktívnych fondov sa podarilo dosiahnuť lepšie výnosy ako adekvátne benchmarkové indexy.
Tu sú výsledky pre fondy, investujúce do amerických aktív:
Zdroj:S&P Indices, kliknite pre zväčšenie
Vidíte dobre: viac ako 88% fondov, investujúcich do veľkých amerických akcií, dosiahlo v 5 ročnom období výnosy HORŠIE ako index.
Veľmi podobne to platí aj pre ostatné segmenty a obdobia:
Zdroj:S&P Indices, kliknite pre zväčšenie
Bez ohľadu na segment a obdobie, drvivá väčšina aktívnych fondov dosahuje nižšie výnosy ako index. A čím dlhší časový horizont, tým horšie.
Pri európskych investíciách je situácia veľmi podobná:
Zdroj:S&P Indices, kliknite pre zväčšenie
A tu sú detaily pre ostatné obdobia a segmenty:
Zdroj:S&P Indices, kliknite pre zväčšenie
To ešte nie je všetko – aj keby sa vám podarilo nájsť fond, ktorý tento rok „porazí“ index (alebo nebodaj zainvestujete do fondu, ktorému sa to podarilo minulý rok), neznamená to, že ste za vodou. Naozaj platí, že minulé výnosy nie sú zárukou výnosov budúcich. Inými slovami – to, že nejaký fond porazil index minulý rok, neznamená, že sa mu to podarí aj v budúcnosti.
Podľa S&P Persistence Scorecard, len niekoľko málo fondov si udrží top výkonnosť v dlhšom časovom období. Iba 1% amerických large-cap fondov sa v 5-ročnom období podarilo udržať v top kvartile (najlepších 25%) výkonnosti. Z fondov, ktoré investujú do stredných alebo malých firiem, sa to nepodarilo žiadnemu.*
Zdroj:S&P Indices, kliknite pre zväčšenie
Toto všetko je investorom známe a aj preto objem prostriedkov, manažovaných pasívne, neustále rastie, na úkor aktívnych fondov.
Na Slovensku je to však iné. Tu utešene rastú predaje aktívnych fondov, napriek tomu, že existujú lepšie alternatívy. U nás to totiž funguje podobne ako v tom vtipe o riaditeľovi, ktorý si vyberá asistentku:
Za finančným agentom príde klient, ktorý by chcel investovať dlhodobo, ale nevie ako na to. Rád by dosiahol rozumný výnos pri čo najnižšom riziku. Finančný agent zvažuje investovanie len do fondu amerických akcií, kvôli vysokému výnosu v poslednom období. Ďaľšou možnosťou je fond, investujúci do akcií v rozvinutých krajinách, kvôli diverzifikácii a stabilite. Posledným fondom, ktorý finančný agent zvažuje, je globálny fond, investujúci do akcií vo vyspelých, ale aj rozvíjajúcich sa krajinách, čo by z dlhodobého hľadiska mohlo priniesť zaujímavý pomer výnosu a rizika.
Rozhodnúť sa zodpovedne však nie je jednoduché – akcie sú drahé, geopolitická situácia komplikovaná a ceny ropy neustále kolíšu.
Vzhľadom na to, že finančnému agentovi na klientovi a jeho spokojnosti veľmi záleží, dá do toho naozaj všetko. Po dlhých hodinách analyzovania a zložitých výpočtov sa konečne rozhodne a klientovi sprostredkuje fond s najvyššími poplatkami.
A ak mi neveríte, pozrite si poplatky najpredávanejších fondov u nás.
* Vzhľadom na to, že výkonnosť indexu sa v reále nedá dosiahnuť, bolo by lepšie porovnávať aktívne fondy s pasívnymi ETF, ktoré dané indexy trackujú. V tom prípade by výsledky aktívnych fondov boli o trochu lepšie. Zrejme by to však prinieslo iné komplikácie a preto to S&P nerobí.