Súmrak správcov?

Nedávno sa do môjho „feedu“ na LinkedIn dostala veľmi zábavná správa. P. Boyle, manažér fondu v istom hedgefondovom butiku, napísal toto: S radosťou vám oznamujeme, že náš fond  získal ocenenie „Top 10 Recognition Award for Excellence“ za náš výkon vo februári 2016! … Ehm. Musím úprimne povedať, že mi padla sánka. Zrejme nič neilustruje obrovský rozpor medzi potrebami klientov a tým, čo sú správcovia fondov reálne schopní pre nich dosiahnuť, ako táto jedna krátka veta. Nepoznám žiadneho investora, ktorého by skutočne zaujímalo, ako sa niekomu podarilo zhodnotiť majetok vo februári. Alebo v marci. Pán Boyle však evidentne žije v inom svete.

Niet sa však čomu diviť. V mori negatívnych výsledkov sa (mnohí) topiaci správcovia chytajú aj povestnej slamky a aj ten najnezmyselnejší a najmenej podstatný data point skúsia využiť na vybudovanie aspoň akého-takého pozitívneho PR.

Povedzme si teda niekoľko podstatných informácií. Poskytuje ich napr. spoločnosť Standard and Poor vo svojom pravidelnom reporte SPIVA scorecard (S&P Indices Versus Active management). Ak hľadáte objektívne porovnanie aktívneho a pasívneho investovania, nič lepšie zrejme nenájdete. SPIVA porovnáva aktívne fondy s ich relevantnými benchmarkami, ošetruje tzv. survivorship bias a fondy sú vážené podľa veľkosti (väčší fond má väčší vplyv na výsledok).

Ako sa darilo európskym fondom v roku 2015?

Zdroj: www.spindices.com

Jedným slovom – katastrofa. Na 10 ročnej báze sa nedokázal benchmarku vyrovnať takmer nikto. Fondy inde vo svete sú na tom veľmi podobne. To, samozrejme, správcov fondov neodrádza od toho, aby si účtovali nebotyčné poplatky (o tom, o aké obrovské peniaze, aj pri relatívne malých investovaných sumách, ide, si môžete prečítať tu). Našťastie však klienti pomaly začínajú na tento stav reagovať a presúvajú svoje peniaze do efektívnejších alternatív.

V minulom roku klienti vybrali z aktívne manažovaných akciových fondov 124 miliárd USD, a vložili do pasívnych ETF 200 miliárd USD. V tomto roku aktívne akciové fondy prišli o (klienti redemovali) 34,9 miliardy USD a napriek volatilným trhom klienti vložili do ETF ďaľších 7,6 miliardy USD*.

Tento rok podiel pasívnych fondov na celkových US aktívach spravovaných fondami prekročil 40% (pred 10 rokmi to bolo 18,80%).

Ak si budú chcieť správcovia zachovať nádej na nejakú rozumnú budúcnosť a zostať pre klientov relevantnými partnermi, budú musieť na túto situáciu zareagovať. Aj v globálnom merítku to ide pomaly, no prvé lastovičky sa už objavujú.

Napr. jedna z najznámejších britských správcovských spoločností, Woodford Investment Management, tento mesiac oznámila, že prestane účtovať klientom poplatky za research. Okrem toho začne na mesačnej báze na svojej web stránke zverejňovať všetky náklady (navyše okrem tých, ktoré musia zverejňovať zo zákona), ktoré klientom vznikajú, vrátane transakčných nákladov vznikajúcich pri obchodovaní fondu.

Ďaľším zaujímavým správcom je Orbis Access. Je to opäť britská firma, ktorá klientom neúčtuje, okrem výkonnostného, ŽIADNY INÝ POPLATOK. Žiadny vstupný, výstupný, ani za správu. Nič. Výkonnostný poplatok je štrukturovaný tak, že ak fond „porazí“ benchmark, správca si zoberie polovicu rozdielu. Ak sa benchmark poraziť nepodarí, peniaze sa klientom vracajú. Jednoducho – ak sa darí klientovi, darí sa aj správcovi a naopak.

Na Slovensku však nič z tohto správcov netrápi a objemy aktív v správe utešene rastú. Prečo? Pretože to netrápi ani ich klientov- investorov. A to je problém. Ak sa nezačneme zaujímať o naše peniaze a o naše investície, kým nezačneme „voliť nohami“ a presúvať svoje peniaze do lepších/lacnejších investičných riešení, nezmení sa nič. A bude to naša škoda.

Mimochodom, aktualizované porovnanie výkonnosti najpredávanejších fondov na Slovensku si môžete pozrieť na tejto linke: Porovnanie fondov k 31.3.2016.

 

 

*zdroj Financial Times

Photo: Flickr