Zlato je zlá investícia, dokonca aj pre rímskeho legionára

 

Zlato ľudí fascinuje odjakživa. No napriek tomu, že ho poznáme tisíce rokov, nie je nám celkom jasné, na čo je vlastne dobré. A o tom, či do žltého kovu investovať, sa rozhodujeme na základe mýtov a povier, namiesto tvrdých dát. Skúsme sa teda pozrieť, či má zmysel ho začleniť do vášho portfólia.

 Na čo je nám zlato?

Veľmi pekne to skomentoval Warren Buffett:

“Zlato najprv vykopeme zo zeme. Potom ho roztavíme, vykopeme ďaľšiu dieru, zakopeme ho do nej, a platíme ľudí, aby stáli okolo a strážili ho. Nie je z neho žiadny úžitok. Keby prišli mimozemšťania, veľmi by sa divili.”

Aby sme boli féroví, zlato má niekoľko typov použitia – v elektrotechnickom priemysle alebo na výrobu šperkov. To je však len malá časť celkového množstva kovu. Drvivá väčšina je, tak ako hovorí W. Buffett, schovaná v zemi a strážená.

V minulosti sa zlato využívalo ako peniaze. A nie je žiadna náhoda, že zo všetkých chemických prvkov z Mendelejevovej sústavy “padla voľba” práve na zlato:

V prvom rade to nie je plyn. S tým by sa platilo len veľmi ťažko. Nepodlieha korózii ani nereaguje s inými látkami. Je veľmi ťažké ho zničiť. Nie je rádioaktívne – teda nie je nebezpečné pre svojho majiteľa a ani sa časom nerozpadne. Je ho relatívne málo (oproti ostatným prvkom) na to, aby bolo vzácne, no nie veľmi málo (vieme ho nájsť a ťažiť relatívne jednoducho). Je dostatočne pevné, aby si udržalo tvar, no nie príliš, aby sa nedalo tvarovať (razenie, valcovanie) a dá sa roztaviť.

Tu je super podcast na túto tému.

Zlato ako platidlo používali už dávne civilizácie. Doba sa však zmenila a zlatom dnes už nezaplatíte takmer nikde. Či je to dobre alebo zle, je na inú debatu, ja osobne na nákupy uprednostním bankovú kartu pred krugerandami kedykoľvek.

Zlato nie je dobrá investícia

Zaujímavé je, že práve tie vlastnosti, pre ktoré je zlato favoritom na výrobu mincí, ho absolútne diskvalifikujú ako investíciu. Je to jednoducho mŕtvy kov, ktorý sa nemení. Je furt rovnaký teraz aj o tisíc rokov. Od investície však očakávame niečo iné – rast, výnosy, dividendy, schopnosť uspokojiť nejaké ľudské potreby.

Opäť zavolajme na pomoc W. Buffetta. V roku 2012 napísal:

“Celková zásoba zlata vo svete je približne 170.000 ton. Ak by sme všetko toto zlato roztavili, vznikla by kocka s hranou zhruba 21 metrov. Pri cene 1750 USD za uncu by jej hodnota bola okolo 9.6 triliónov dolárov. Volajme túto kocku Kopa A.

Vytvorme teraz Kopu B s rovnakou hodnotou. Za tú cenu by ste si mohli kúpiť všetku poľnohospodársku pôdu v USA (400 miliónov hektárov s ročnou produkciou asi 200 miliárd USD), plus 16 ExxonMobilov (najziskovejšia firma na svete so ziskom 40 miliárd USD ročne). Po všetkom tom nakupovaní by nám ešte zostalo vreckové v hodnote trilión dolárov (po takom masívnom hýrení nemá zmysel teraz trocháriť). Viete si predstaviť investora s balíkom 9,6 trilióna dolárov, ktorý by si vybral Kopu A?”

Odvtedy sa situácia trochu zmenila. Cena zlata klesla na 1.240 USD za uncu, tým klesla hodnota kopy A na približne 6,8 trilióna USD.

Nová Kopa B by teda mohla obsahovať 15 najväčších firiem na svete (Apple, Alphabet, Microsoft, Amazon, Facebook, Berkshire, Alibaba, Johnson&Johnson, ExxonMobile, JPMorgan Chase, Wells Fargo, Bank of America, General Electric, Walmart, Procter Gamble) a keďže som veľkorysý, zostalo by aj vreckové vo výške 1 trilión dolárov. Aj tak si neviem predstaviť, kto by si vybral Kopu A.

Základný argument je totiž stále rovnaký – zlato netvorí žiadny výnos, “nemnoží sa” tak, ako to robia dobré investície. Zlato stúpa vtedy, keď sa ľudia boja. Je to stávka na to, že stav sveta v budúcnosti bude horší, ako dnes. Že sa ľudia budú báť viac. A jediný spôsob, ako na zlate zarobiť,  je nájsť niekoho, kto sa bude báť viac, ako ste sa báli vy, keď ste ho kupovali. A bude ochotný zaplatiť vám. Takýto spôsob investovania je však v príkrom rozpore s realitou – ľudstvo sa má lepšie ako pred 20, 30 alebo 100 rokmi.

A presne túto realitu odzrkadľujú aj výnosy zlata. Za posledných 5 rokov je to samozrejme veľká strata (-6,44 % p.a.). Za posledných 10 rokov je výnos zlata 4,74% p.a., za posledných 20 rokov je to 4,72%p.a. a za posledných 30 rokov zlato prinieslo výnos 0,83% p.a.

Dlhodobý nominálny výnos zlata (za posledných 100 rokov) sa hýbe okolo 1% p.a.

Ak si chcete vybudovať majetok investovaním, takéto výnosy sú pre vás obrovský problém. Prečo teda tak veľa ľudí do zlata “investuje” alebo o tom aspoň uvažuje? Podľa mňa robia jednu zásadnú logickú chybu, konkrétne si zamieňajú príčinu s dôsledkom.

Pokračovať v čítaní môžete na tejto linke.

 

Ďaľšie zaujímavé čítanie o zlate:

  • Starší, ale stále dobrý článok Petra Cmoreja, s ktorým súhlasím. Zaujímavá je diskusia – najhorlivejší diskutér, zástanca investovania do zlata a aj jeho predajca už zlato nepredáva. Čas všetko vylieči.
  • Novší článok od Nora Nepelu na tému, či je zlato dobrá investícia, s ktorým súhlasím.
  • Podobný post od M. Tomana z českého Finmagu. Píše mi z duše.
  • Článok na tému zlato v portfóliu z New York Times od harvardského profesora ekonómie Grega Mankiwa. Skvelý ekonóm a autor. Ale s jeho závermi v tomto konkrétnom prípade nesúhlasím.
  • No a na záver (last but not least) super stránka Juraja Karpiša. Nie primárne o zlate, no je plná osviežujúcich komentárov aktuálneho diania na trhoch a v ekonomike, ako aj nečakaných postrehov ako žiť život dobre hneď na prvý pokus. Nie so všetkými závermi a názormi súhlasím, no vrelo odporúčam – je to skutočná studnica múdrosti. Zaregistrujte sa pre odoberanie týždenníka, kúpte si knihu, stojí to za to.

 

Photo: Flickr

Click Here to Leave a Comment Below 1 comments