1. QE rozhodne nepracuje priamociaro. Ale vplyv na akciove trhy, ci nehnutelnosti ma. Nakoniec zakladom ocenenia je diskontovany CF. Vplyv QE na investicne aktiva ja vidim prave v poklese diskontnej sadzby.

2. Otazka, co je inflacia…. Byty urcite cez najomne, ale akcie rozhodne nie. Skor si ale myslim, ze deflaciu zazivame uz dlho. Len nas pohlad na zmenu cien je rigidny a nezohladnujuci hedonizmus. Jednoducho Skoda Fabia v roku 2021 nemoze vstupovat do vypoctu miery inflacie rovnako ako Skoda Fabia v roku 2005. A to iste sa da povedat o vacsine priemyselnych produktov.

3. Vplyv inflacie na ceny aktiv – Mal by byt negativny. Cize ceny by mali klesnut. Cim vyssia inflacia, tym vyssi ocakavany vynos a tym vyssia diskontna sadzba. Inflacia vnasa neistotu do urcenia ziskovosti firiem. Nakoniec, to je najvacsi problem inflacie: jej neproporcionalnost. Cim vyssia priemerna inflacia, tym vacsia neproporcionalnost.

4. Zavestim si: Inflacia v USA porastie k 4%. V EU budeme stale na pokraji na deflacie. Jedine, co Europu moze zachranit od japonskej cesty, je imigracia….ktora, tipujem, nenajde dost politickej podpory.

Ahoj Vlado, ďakujem za super článok. Rozmýšľam nad tým, čo sa udeje ak pôjdu sadzby hore a či je vôbec možné, aby išli na normálne trhové úrovne, vzhľadom na súčasný stav vládneho a privátneho dlhu. Nestojí pred centrálnymi bankármi dilema, či pochovajú menu, alebo dlhodobý ekonomický cyklus? Ak ponechajú úroky nízko, kto im bude kupovať ten nový dlh? No ale ak ich prispôsobia inflácií, bude svet schopný splácať úroky existujúcich dlhov? Alebo začnú vlády šetriť? Kto potom potiahne HDP? Keď si to spájam, tak v najlepšom prípade mi to vyjde tak, že sa bude bublina ďalej nafukovať, reálne sadzby budú dlhodobo záporné a centrálne banky budú čoraz väčšími vlastníkmi dlhov sveta. Stock market bude nominálne možno ďalej rásť, reálne klesať. Ale dokedy? A prečo by to malo ďalej takto pokračovať? 🙂

Japonsko podla mna nie je velmi dobry priklad pri komplexnom pohlade. Ano, nemaju tam hyperinflaciu ale poslednych 30 rokov ich ekonomika stagnuje. A to sa o Japonsku kedysi myslelo, ze bude popri USA dalsia svetova mocnost.

Dalsie kolo QE zrejme bude tlacit ceny aktiv nahor, ale mam obavu, ze za cenu ekonomickej stagnacie.

Tak už si den nepokazíme, lebo u mna je už večer 🙂
Myslím, že sme sa zbytočne zamotali.

Ja som hovoril, že ak Tatrabanka vlastní dlhopis – (ona sama, nie TAM alebo nejaká DDS, ktorej robí správcu), tak za neho dostane na konci „cash“. Inak by to nerobila. Ak chce za to niečo kúpiť iné, sú jej rezervy zbytočné, lebo to vie použiť iba vo vzťahu s CB. Nevie kúpiť za to iný bond z inej banky. Teda aspoň ako si to pamatám, že bank reserves sa nedajú na to použiť (okrem nových úverov pre plebs.). Lebo za rezervy by dostala podobný úrok od CB, ako má yield z bondu, takže je to pre nu zbytočná operácia. AK sa teda nechce zbaviť toxického dlhopisu. Iba ak by chcela pomôcť CB :-).

Pýtal si sa, ako sa dostane QE ku konkrétnej akcii. Tak som ti napísal príklad.

Ty hovoríš, že penzijný fond ak vlastní dlhopis a predá ho CB, zmeni sa to na rezervy. S tým úplne súhlasím, lebo inak to nejde keďže pokiaľ viem, penzijné fondy nemôžu robiť obchody s CB. Ale nakoniec aj tak penzijný dostane „cash“ vo forme vkladu v banke.

Ja viem, že FOMC bude tvrdiť, že nezvyšujú množstvo peňazí v obehu. Ale keď porovnáme total assets FED a exceed reserves od komerčných bánk, ktoré majú navyše vo Fede, tak je tam diera cca 3 bilióny. A to bud banky použili ako requ. reserves na požičky, čo sa mi nechce veriť. Podla mna časť nakúpil Fed priamo – MBS a pod.

V každom prípade je to teraz jedno. O chvílu to bude každá CB predávať postupne po častiach späť, aby zastavili infláciu o ktorej hovoríš ty. O akcie sa nebojím, ale uvidíme, či to urobia správne s tými dlhopismi.

Dakujem, vyzera to na super zdroj 🙂 M.

Takže si si pozrel 30 sekundové video a máš naštudované. A ja zavádzam. A mám sa doučiť. Super. OK.

QE je komplikovaná vec každá CB to robí trocha inak. FED ho robí primárne s členskými bankami a vymieňa dlhopisy za rezervy. Tie sedia v banke a použitie tak ako som písal. Ale robia open market operations aj s inými účastníkmi, ako sú banky, tak ako BoE.

Pension funds aj poisťovne majú striktne dané pravidlá, akým spôsobom môžu investovať a nie sú schopné ich svojvoľne meniť. Preto ak predajú centrálnej banke vládne bondy, z veľkej väčšiny za tieto peniaze môžu nákupiť zase len bondy, nie akcie apple.

Ale – pension fund drží svoj bond u depozitára, čo je banka, a má voči banke naň pohľadávku. Keď predá bond CB, tá zaň dá banke bankové rezervy (aha!) a banka vytvorí voči nim pre pension fund depozit (namiesto pohľadávky na bond).

Samozrejme, CB nakupujú aj korporátne bondy ale to len v malej miere.

Takže peniaze z QE sedia v bankových rezervách a do ekonomiky sa dostanú, že keď banky poskytnú nejaké úvery. Alebo banka kúpi vládny bond, taký istý, ktorý predtým CB stiahla z trhu svojim nákupom.

Alebo sú na depozitoch, ktoré majú pension funds alebo posťovne v bankách a tie za ne vo veľkej miere môžu kúpiť zase len vládne bondy, ktoré predtým CB stiahla z trhu.

Peniaze, ktoré vlády takto zíkajú môžu použiť podľa svojho uváženia, alebo vládnych programov, ale nenakupujú za ne akcie apple.

re: „netvrdím, že TB si môže za bankové rezervy kúpiť akcie“:

toto si napísal:

„ECB kúpi od Tatrabanky dlhopisy Talianska a Tatrabanka za tieto peniaze kúpi akcie Orion. Alebo teda po správnnosti kúpi akcie Nestlé na neviem jakej burze v neviem akom ETF alebo indexe ETF, v ktorom to Nestle je – ak je.“

Ak Tatrabanka predá ECB dlhopis Talianska, dostane zaň bankové rezervy. Za tie si nemôže kúpiť akcie Orion, ani žiadne iné akcie.

Nechajme to. Prečo by sme si mali kaziť taký pekný deň? Viac o QE pozri napr. sem:

https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2397992

1,2,4 – iný pohľad. Menej zaujímavá diskusia. V podstate ty tvrdíš, že ak CB vytvorí QE a nasype to na trhy, nespôsobí to infláciu. Teda kde tie peniaze skončia? Lebo ak nebude inflácia nikde, tak sa musia vypariť. Lebo niekde sú. Teda CB ich majú evidencií.

5 – TB si za bankové rezervy kupovať akcie nemôže. To žiadna banka. Ale to ja ani netvrdím, predpokladám, že si ma obvinil z nepozornosti.

QE je niečo iné. Preto som písal, že si ma prekvapil.

QE nie je tvorba cashu alebo bank reserves. Ale CB kupuje na !!!open market!!! bonds a assets. A sami hovoria, že chcú vplývať na ceny aktív. Tu je príklad, ako Bank of England vysvetluje, že ak kúpi od penzíjneho fondu za milión bondy, tak penzíjny fond má milion na kupu niečoho iného. žiadne bankové rezervy.

Tu je priamy link na centrálnu banku Británia – https://www.bankofengland.co.uk/monetary-policy/quantitative-easing.

Lepšie to neviem vytvetliť, ako oni – doštudovať a nezavádzať.

re 1 to je podľa mňa veľmi kreatívna definícia inflácie, ktrá, ako som písal, ide proti jej zmyslu. Dalo by sa diskutovať pri cenách bývania. Pri cených finančných aktív je to podľa mňa no go.

re 2 kukurica a finančné aktíva sú totálne rozdielne zvieratá a nemôžeš to takto porovnávať. finančné aktíva sa nedajú skonzumovať. kukurica áno.

re 4 Fisher napísal rovnicu pred 100 rokmi, kedy obchodovanie s finančnými aktívami bolo panským huncútstvom. Kontext, kontext.Dnes sme inde. Ešte raz – ceny finančných aktív tam podľa mňa nepatria, pretože sa nedajú skonzumovať.

re 5 toto je najdôležitejšia vec v celej tejto debate. Nie, TB si nemôže za bankové rezervy nakúpiť akcie Orionu, ani Nestle. Nakladanie s rezervami je veľmi obmedzené – môže ich „použiť“ na poskytnutie úveru, alebo realizáciu platby, potenciálne ich môže zainvestovať do veľmi bezepčných štátnych dlhopisov. To je všetko. Preto je tvrdenie, že peniaze z QE končia v akciách z veľkej časti nepravdivé. Nemajú ako.

1. V svojom príspevku som to presne napísal – iná metodika. Pre mna je inflácia rast cien. Pre teba inflácia rast cien rožkov. Preto QE tebe infláciu nezvyšuje a mne áno. To isté s bytmi v BA. Ja hovorím, že to je inflácia, lebo ich ceny rastú. Ty povieš, že nie, lebo byty nekonzumujem. Ok. Ja s tým súhlasím.
2. Podľa Teba sa meria iba to, čo vplýva na životnú úroveň a vlastním to? Teda ak akcie vlastním a ich cena rastie, tak to zvyšuje moju úroveň a ak nevlastním, tak nie a nemusím to merať? Teda ak nejem kukuricu a tak ju nemusím merať v spotrebnom koši, ale sused musí? Teda inflácia je individuálna pre každého z nás? To som nepochopil.
3. Fisher hovorí, že do T zahrnaš všetky transakcie uskutočnené peniazmi.
Tu je zdroj, aj ked uznávam, že wikipedia, ale ja som to čítal knihe – https://en.wikipedia.org/wiki/Irving_Fisher.

4. Do P zahrnaš ceny toho, čo je T. Inak by to nedávalo zmysel. Ak v T nemáš jablká, P neobsahuje ceny jablk. Ak v T nemáš všetky transakcie, ktoré sa týkajú penazí – napríklad akcie, tak potom logicky P nemôže obsahovať tieto ceny. Inak by rovnica nebola rovnica.
5. S otázkou, ako QE zvýši ceny akcie Orion si ma dostal. Teda ak nenarážaš na to, že Orion sa neobchoduje na burze, lebo to bol iba príklad.
Samu definíciu QE a to, čo hovorí hociktorá CB o QE ja chápem tak, že kupuje bondy a iné assets na trhu a dúfa, že komerčné banky za tieto peniaze a ich klienti cez ďalšie úvery, ktoré QE umožní komerčným bankám zvyšovať budú kupovať iné aktíva – ideálne viac riskantné. Alebo začne robiť vyššiu formu zábavy a rovno kupuje sama risky assets. Alebo máš info, že to robia inak?

Späť k príkladu – napríklad takto – ECB kúpi od Tatrabanky dlhopisy Talianska a Tatrabanka za tieto peniaze kúpi akcie Orion. Alebo teda po správnnosti kúpi akcie Nestlé na neviem jakej burze v neviem akom ETF alebo indexe ETF, v ktorom to Nestle je – ak je.