Dakedy, dakedy, ale to veru mohlo už dávno byť, lebo tomu pamätníka nieto, šuhaj mladý v jednej gubke, ktorého, že tú gubku nosil, len Gubčíkom volali, vyrazil na cestu do sedemdesiatsiedmej krajiny.
Ide, ide; a nájde chlapa jedného pri jednej studni, a za ním celý Dunaj tiekol, a ten ešte volal:
„Pil bych! Pil bych!“
„Veďže sa,“ povedá Gubčík, „len napi! Môžeš tu piť.“
„To je pre mňa všetko málo!“
„No, hybaj i ty so mnou do sedemdesiatej siedmej krajiny; veď sa tam nachlopceš!“
A šiel i ten s ním.
Úryvok je, ako inak, z knihy Pavla Dobšinského „Prostonárodné slovenské povesti“, rozprávka „Tri zlaté hrušky“.
Pekne to ilustruje vlastnosť, ktorá je hnacím motorom ľudského pokroku, no ktorá, ak sa nám to vymkne spod kontroly, nás stále, zas a znova, dostáva do problémov – nespokojnosť s tým, čo máme a neuhasiteľný smäd po tom – mať viac.
„Piaty kamarát“ bez váhania opustil studňu plnú vody a Dunaj, vyrazil s človekom, ktorého predtým nikdy nevidel, do neznámej krajiny, kde nikdy predtým nebol, na základe vágneho prísľubu že „Tam sa nachlopceš“.
Nehovoriac o tom, že Gubčík tam tiež niekdy nebol, takže nemal na základe čoho takýto prísľub dať.
Takí skrátka sme a už tisícročia sa to nemení, a ani sa to nikdy nezmení. A netýka sa to, samozrejme, len vody, ale aj nakladania s peniazmi.
Je to jeden z dôvodov, prečo má mnoho ľudí tendenciu uveriť nerealistickým prísľubom obrovských výnosov a nechať sa nahovoriť na rizikové, či podvodné investície.
A ak si myslíte, že sa to týka len ľudí, ktorí si majetok ešte len budujú, tak sa mýlite. Aj bohatí ľudia robia so svojim majetkom či životom šialené veci.
Len preto, že si nevedia povedať „Stačí. Už mám dosť!“.
Bernie
Približne pred mesiacom, 14.4.2021, vo veku 82 rokov, zomrel Bernie Madoff.
Bol páchateľom zrejme najväčšieho podvodu – Ponzi schémy – v histórii, kedy svojich klientov pripravil o približne 5 miliárd USD.
Vo väzení bol od roku 2009. V base spolu s ním skončilo aj niekoľko jeho spolupracovníkov.
Pre mňa je na tom najfascinujúcejšie to, že Madoff nemal žiadnu potrebu robiť tento podvod – už pred tým, než ho spustil, bol legitímny a nadpriemerne úspešný businessman. Ako píše Morgan Housel v knihe Psychology of money, cez jeho firmu (tzv. market makera) v roku 1992 pretieklo denne 740 miliónov USD obchodov s cennými papiermi a obrat jeho firmy tvoril 9% všetkých obchodov na New Yorkskej burze cenných papierov. Jeho spoločnosť produkovala zisk 25 až 50 miliónov USD ročne.
Ale nestačilo.
Okrem masívneho dopadu na klientov tento podvod zničil aj jeho rodinu. Prišli o takmer celý svoj majetok vo výške 90 miliónov USD. Jeho brat skončil vo väzení na 10 rokov. Starší syn, ktorý bol vo firme šéfom predaja, spáchal v roku 2010 samovraždu. Manželka s ním prerušila všetky kontakty. Mladší syn zomrel v roku 2014 na rakovinu, čomu celá táto kauza určite nepomohla.
Strašné. A prečo? Mal všetko – neuveriteľné bohatstvo, prestíž, moc.
Slobodu.
A napriek tomu to všetko zahodil, pretože nestačilo a chcel sa“nachloptať“ ešte viac.
Long Term Capital Management
Nie vždy však treba navyhnutne spáchať podvod, aby túžba mať viac priviedla ľudí do nešťastia.
V roku 1998 skrachoval hedge fond Long Term Capital Management a takmer spôsobil katastrofu na globálnom finančnom trhu.
V roku 1994 ho založil John Meriwether, bývalý hlavný bond trader investičnej banky Salomon Brothers, a medzi jeho partnerov a členov predstavenstva patrili 2 (!) nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu M.C. Scholes a R.C. Merton (poznáte Black-Scholesov model?).
Partneri boli všetci bohatí ľudia s majetkom v desiatkach, niektorí v stovkách miliónoch USD. A väčšinu ho zainvestovali vo svojom fonde.
A investovali tak agresívne a s takou veľkou pákou, že v roku 1998, uprostred jedného z najväčších akciových bullmarketov v histórii, a s ekonomikou fungujúcou na plné obrátky, skrachovali a prišli o všetko.
Celková strata dosiahla 4,8 miliardy dolárov.
Warren Buffett to skomentoval takto:
„Aby zarobili peniaze, ktoré nemali a nepotrebovali, riskovali to, čo mali a potrebovali. A to je bláznovstvo. Čisté bláznovstvo. Riskovať niečo, čo je pre vás dôležité, aby ste získali niečo, čo pre vás nie je dôležité, nedáva žiadny zmysel.“
Archegos
V roku 1996 získal Bill Hwang pozíciu v hedge fonde Tiger Management, kde sa zameriaval na investovanie do akcií spoločností z Južnej Kórei a východnej Ázie.
V roku 2001 založil svoj vlastný hedge fond – Tiger Asia, na ktorý mu základný kapitál poskytol jeho bývalý šéf Julian Robertson. Fondu sa darilo a v časoch najväčšej slávy mal v správe až 5 miliárd USD.
Jeho blízky priateľ ho popísal ako „oddaného kresťana, ktorý nepije alkohol a veľké množstvo peňazí venuje cirkvi“.
V roku 2012 však bol obvinený z insider tradingu, ku ktorému sa priznal. Fond musel zatvoriť a zaplatiť pokuty vo výške okolo 60 miliónov dolárov. Začiatkom roka 2013 mu SEC zakázala poskytovať investičné služby.
Podľa vlastných slov sa z tejto tragédie dostal len vďaka viere. Hodiny a hodiny počúval nahrávky biblie, ktoré načítal herec Samuel L. Jackson.
Neskôr v roku 2013 založil family office (ktorý nespadá pod dohľad SEC) a nazval ho Archegos (dôvod – v gréčtine to znamená „vodca“ a v Biblii je takto označovaný Ježiš). Vložil doň len vlastné peniaze, ktoré mu zostali po zrušení jeho fondu Tiger Asia.
Bolo to približne 200 miliónov USD.
V investovaní sa mu nesmierne darilo. V roku 2019 vo videu, ktoré natočil pre svoju nadáciu, povedal: „Investujem v súlade so slovom Božím a silou Ducha Svätého“.
Začiatkom roka portfólio Archegos Capital Management dosahovalo objem 100 miliárd USD a osobný majetok Billa Hwanga sa pohyboval okolo 20 miliárd dolárov.
Archegos však investoval s obrovským rizikom – pomocou swapov, s veľkou pákou.
A v marci už nebol schopný doplniť požadovaný kolaterál. Preto jeho partneri – investičné banky – začali tieto pozície urýchlene zatvárať.
V priebehu 2 dní Bill Hwang prišiel o všetko a Archegos skrachoval.
Ešte nikto v histórii neprišiel tak rýchlo o tak veľa.
Kto hrá hlúpe hry, vyhrá hlúpe ceny. Nezachráni ho ani viera. Túžba mať viac (hoci možno z dôvodu, že chcel venovať čo najviac peňazí na dobrú vec) a dokázať všetkým, že je skvelý investor, priviedla Billa Hwanga (opäť) do obrovských problémov.
Záver
Nechápte ma zle, prosím – snaha získať väčší príjem, či väčší majetok je úplne legitímna a nikoho od toho neodradzujem. Naopak. Legálne získaný, dostatočne veľký majetok nám život s istotou uľahčí a zlepší. Treba si však ujasniť priority.
Málokto z nás bude mať v živote príležitosť prerobiť 100 alebo 200 miliónov EUR.
Ale veľké množstvo z vás, ktorí toto čítate, sa skôr či neskôr dostane do situácie, kedy budete mať dostatočne vysoký príjem, či majetok, na to, aby ste si mohli dovoliť všetko, čo potrebujete a veľa z toho, po čom túžite.
V takej situácii už prestáva byť dôležité, či budete mať peňazí ešte viac. Dôležitá však stále zostáva vaša reputácia, sloboda, nezávislosť, rodina a priatelia.
A najlepší spôsob, ako si tieto dôležité veci udržať, je prestať podstupovať riziká, ktoré ich ohrozujú.
Warren Buffett, jeden z najbohatších ľudí na svete, na otázku študenta, čo je podľa neho najlepšie merítko úspechu, odpovedal – „Koľko ľudí z tých, čo chcete, aby vás ľúbili, vás naozaj ľúbi.“
10 komentáre o “Keď to je pre mňa všetko málo!”
Comments are closed.
Super článok
Ďakujem!
Super citanie,dakujem.
Díky moc!
Pekné čítanie, ďakujem
Teším sa, že sa vám to páčilo 🙂
Velmi pekny clanok Vlado
Ďakujem 😉
Už len tá fotka článku je odstrašujúca 🙂
Som sa snažil 🙂