fbpx

Ako si postaviť kvalitné investičné portfólio 5

Predchádzajúce články z tejto série si môžete prečítať tu:

1. časť2. časť3. časť4. časť

Dnes si povieme niečo o tom, ako portfólio prispôsobiť investorovi a jeho situácii.

Ako portfólio prispôsobiť individuálnej schopnosti a ochote investora znášať volatilitu a riziko.

Najjednoduchší spôsob, ako znížiť volatilitu portfólia, je pridať doň bezpečné vládne dlhopisy. Funguje to takto: akcie prinášajú z dlhodobého hľadiska vyššie výnosy, ale sú volatilnejšie. Investor, ktorý nechce/nevie znášať volatiliu, musí pridať viac dlhopisov. Cenou je potom zníženie výnosov.

Dá sa to robiť aj zložitejšími spôsobmi (viď portfóliá z tretej časti), pre malého investora však nemá veľký zmysel si takto komplikovať život.

Ak vám predstava vysokej volatility vášho portfólia spôsobuje zlý spánok, treba úroveň alokácie do dlhopisov zvýšiť, bez ohľadu na váš časový horizont. Musíte si pri tom uvedomiť, že cenou za zníženú volatilitu budú nižšie dlhodobé výnosy a z toho vyplývajúca potreba vyššej investovanej čiastky, alebo nevyhnutnosť nižších budúcich príjmov.

Vždy je však lepšie investovať konzervatívnejšie, prispôsobiť tomu svoje očakávania a finančný plán, než byť 100% zainvestovaní v akciách v očakávaní kráľovských výnosov a pri prvom poklese o 20% v panike všetko predať.

Ak máte pred sebou ešte 20 rokov investovania, v záujme maximalizovania budúcich výnosov,  ideálne je mať v portfóliu dlhopisov (alebo hotovosti) len minimum. Ak ale volatilitu znášate zle, treba dlhopisy pridať. Otázka za 500 EUR znie – Koľko? Odpoveď – Ťažko povedať. Je to veľmi individuálna záležitosť.

Môžete si napríklad spraviť “Risk aversion test”, teda dotazník, ktorý dostanete (alebo by ste mali), od každého sprostredkovateľa alebo banky, ak vám chcú predať nejaký investičný produkt. Je ich tiež veľa k dispozícii “na internetoch”. Odpoviete na pár jednoduchých otázok, dostanete “rating” a na základe toho vám postavia portfólio, ktoré “presne vyhovuje vášmu postoju k riziku”. Odhliadnuc od toho, že takýto prístup si pletie volatilitu s rizikom, som skeptický.

Ak ste totiž na vlastnej koži nezažili pokles hodnoty majetku o 30%, je veľmi ťažké odhadovať, čo to s vami spraví, keď k tomu naozaj príde. A nejde len o vás. Môžete mať nervy zo železa ako Sly Stalonne, no keď vaša manželka (resp. manžel) bude každý večer nariekať že ste ju (ho) pripravili o celoživotné úspory a že si radšej mala zobrať Pištu Hufnágela (Broňu z 2.A), obávam sa, že to s vašim odhodlaním dosť silno zatrasie.

Radšej porozmýšľajte, ako sa správate v krízových situáciách. Spomeňte si na nejaký fakt veľký “prúser”, ktorý sa vám stal. Ako ste reagovali? Vybuchli ste alebo ste boli schopní kontrolovať sa? Ako ste zvládli celú situáciu?

Napoleon kedysi popísal skvelého vojenského veliteľa takto: “Je to muž, ktorý je schopný podať priemerný výkon aj vtedy, keď všetci okolo šalejú od strachu”. To isté platí v investovaní.

Ak zvládate komplikácie s prehľadom a kľudom Angličana, môžete zvýšiť podiel akcií na vašich investíciách. Ak máte tendenciu panikáriť a dostávať sa do stresu v reálnych životných situáciách, bez ohľadu na to, čo vám povie dotazník, bude zrejme lepšie, aby ste investovali konzervatívnejšie. Istota a pohodlie však nie sú zadarmo.

Ako sa vraví, lepšie raz vidieť ako 5 krát počuť. Pripravil som teda porovnanie 3 investičných portfólií. Prvé je plne zainvestované v akciách, konkrétne vo fonde iShares MSCI World ETF. Druhé je moja stratégia KKIS, ktorú používam na porovnanie výkonností zmiešaných fondov, predávaných na Slovensku (60% akcie iShares MSCI World ETF, 40% dlhopisy, polovica v amerických Treasuries, polovica v európskych vládnych dlhopisoch). Tretie je superkonzervatívne portfólio, zainvestované v pomere 20/80 (20% akcie iShares MSCi World ETF, 40% americké vládne Treasuries, 40% európske vládne dlhopisy).

V tabuľke môžete vidieť, že zvyšujúci sa podiel dlhopisov znižuje pokles hodnoty portfólia v čase krízy, je to však vykúpené nižším celkovým výnosom. Treba si určiť priority a konať podľa toho.

Musím priznať, že štatistika v tabuľke je trochu “zmanipulovaná”. Ak by som použil iný časový interval, konkrétne 10 rokov končiacich 31.12.2016, najkonzervatívnejšie portfólio by malo nielen najnižší pokles (bol by to vlastne nárast) hodnoty počas krízy, ale aj najväčší celkový výnos. To je spôsobené prudkým poklesom úrokových sadzieb, spôsobeným centrálnymi bankami (pokles sadzieb znamená nárast ceny dlhopisov). Vzhľadom na aktuálnu úroveň úrokových sadzieb je však pravdepodobnosť opakovania tejto situácie minimálna. A ak by sme natiahli interval na desiatky rokov, štatistika by opäť ukazovala to, čo teraz – teda že dlhopisy znižujú volatilitu aj dlhodobé výnosy portfólia.

Ako portfólio prispôsobiť aktuálnej trhovej situácii

Existuje mnoho investičných stratégií, ktoré o sebe tvrdia, že dokážu vyprodukovať vysoké výnosy. Niektoré nefungujú vôbec, niektoré len niekedy. No jedna z nich zrejme neprestane fungovať nikdy : Kupuj lacno, predávaj draho. To sa, samozrejme, ľahko povie, no ťažko zrealizuje.

Pre pasívneho investora, používajúceho lacné ETF, však existuje elegantné riešenie – pravidelné rebalansovanie portfólia.

Ceny našich investícií sa v čase menia (sú volatilné). To následne ovplyvňuje aj alokácie do jednotlivých tried aktív v našom portfóliu. Povedzme, že chceme mať portfólio zainvestované 60% do akcií a 40% do dlhopisov a portfólio má objem 50.000 EUR. V priebehu roka však akcie posilnia o 10% a dlhopisy oslabia o 2%.

Vďaka tomu sa naša alokácia zmení na 63% v akciách a 37% v dlhopisoch. Preto musíme predať akcie v hodnote 1435 EUR a zároveň kúpiť dlhopisy v rovnakej hodnote. Tým sa naše portfólio dostane na pôvodne požadované alokácie 60/40.

Automaticky sme tak predali draho (akcie, ktoré posilnili) a kúpili sme lacno (dlhopisy, ktoré oslabili). Nepredávali sme všetko, len malú časť každej alokácie, adekvátne k veľkosti pohybu cien. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať veľa, no mnohé štúdie ukazujú, že pravidelné rebalansovanie v dlhodobom horizonte zvyšuje výnos portfólia o 0,50 – 0,80% ročne. A to naozaj nie je na zahodenie.

V reálnom živote sa často môže stať, že situácia nebude taká jednoznažná, ako v horeuvedenom príklade. Mnohokrát sa stane, že posilní (oslabí) všetko, čo v portfóliu máte. V tom prípade budete rebalansovať podľa relatívnych pohybov. Predáte to, čo posilnilo viac (oslabilo menej) a nakúpite to, čo posilnilo menej (oslabilo viac).

Taktické zmeny v portfóliu

V prípade, že ste skúsenejší investor a chcete k riadeniu svojho portfólia pristupovať trocha aktívnejšie, môžete sa pustiť do tzv. taktických zmien v alokáciách.

Zoberme si naše portfólio 60/40 z vyššieuvedeného príkladu (60/40 je naša strategická – dlhodobá alokácia).

Ak sa dostaneme do situácie, že akcie budú príliš drahé (v porovnaní so svojim dlhodobým štandardom), môžeme krátkodobo – takticky znížiť našu alokáciu povedzme na 50 alebo aj 40 percent a adekvátne zvýšiť alokáciu do dlhopisov, ak sú komparatívne lacnejšie. Ak to tak nie je, môžeme si nechať v portfóliu hotovosť, alebo nájsť nejaké aktívum. Takúto alokáciu si môžete ponechať niekoľko mesiacov, možno rokov, kým sa cenová “anomália” nenapraví.

To, či sú napríklad akcie drahé, ale nemôžeme určovať podľa hodnoty indexu. Vždy musí ísť o nejaký hodnotiaci (valuation) faktor, napríklad P/E (cena akcie vs zisk na akciu) alebo EV/EBIT (hodnota firmy vs zisk pred úrokmi a zdanením), vyrátaný pre celý index. Pri dlhopisoch by to boli ich aktuálne výnosy (nie kupóny). Napríklad takto:

Toto však už nie je také jednoduché ako obyčajné rebalansovanie a odporúčam to len pre väčšie portfóliá a pre ľudí, ktorí vedia čo robia (alebo aspoň majú niekoho, kto im vie rozumne poradiť).

 

Photo: Flickr